Když se o někom napíše či řekne, že je to legenda, může to mít i protichůdný význam. Jak ovšem titulovat kapelu, která byla v devadesátých let drahokamem metalového undergroundu! DEPRESY na výsluní vydrželi hodně dlouho a každý jejich nosič byl vždy očekáván s velkou netrpělivostí. „…And there Came the Tears with Christ“, „A Grand Magnificence“ a „Sighting“ – tři zlaté kolekce! Pokud by se našel člověk, který by chtěl sepsat učebnici československého metalu, tyto nahrávky musí zásadně patřit mezi smetánku! Nechme však minulost minulostí, trenčínští DEPRESY jsou i v současné době součástí metalového kolotoče, jenž byl ještě více roztočen v době vydání novinkového alba „Morph – Near Death Experiences“. O „pentagramovém“ nosiči jsem svedl řeč s kytaristou Dirrtem, pro kterého jsou DEPRESY stěžejní součástí života…
Ahoj Dirrte! Po šesti letech jste se přihlásili s novým albem! Co bylo tou největší příčinou tak dlouhé přestávky? Jak se za tak dlouhou dobu změnilo klima v kapele DEPRESY?
Zdravas priateľu. Bolo toho viac, ale spomeniem len tie najzásadnejšie veci. Prvá vec bolo úmrtie v rodine, ktoré sa ma dosť dotklo a nedovoľovalo mi sústrediť sa na hudbu. Toto obdobie trvalo zhruba rok. Kým som sa pozviechal a s kapelou dokončil nový materiál uplynuli 4 roky od vydania „Psychomantium Phenomenon“. Nejaký čas zabral výber štúdia a samotné nahrávanie trvalo s určitými prestávkami (nahrávali sme po víkendoch) cca. 5 mesiacov no a potom prišli najzásadnejšie problémy s obalom CD a tie mali na svedomí pozdržanie o ďalší rok, takže v podstate CD mohlo byť vonku min. o 2 roky skôr, čo by bola taká pauza ako sme mali od CD „Sighting“ po „Psychomantium Phenomenon“. Pauza 4 rokov medzi jednotlivými opusmi je pre nás asi najideálnejšia na zachovanie si takého zdravého odstupu. Tým sa nám darí tvoriť každé ďalšie CD odlišné od predchádzajúceho, pričom DEPRESY rukopis zostáva zachovaný. Menšia pauza to asi nebude ani pri ďalšom CD, ale veď uvidíme čo čas prinesie. Klíma sa v kapele za tie roky veľmi nezmenila aj keď je pravda, že sme sa za ten čas jednej zásadnej personálnej zmene nevyhli. Zhruba pred 3 a pol rokom sa u nás rozhodol skončiť gitarista Shimi a jeho miesto obsadil Michael z topoľčianskych THALARION. Vždy sme boli v kapele hlavne výborní kamaráti a tak je to aj naďalej, takže ako hovorím tá aura v kapele je v podstate stále rovnaká.
Měl jsem pocit, že skladby na desku byly už nějaký ten pátek připravené, ale celková realizace se prodloužila a také vy sami jste si z toho tak trochu dělali legraci (viz. vaše video na YouTube). To jste byli skutečně tak v klidu?
Kľudom navonok sme maskovali svoju nervozitu, ale nič iné nám nezostávalo, len trpezlivo riešiť problémy, ktoré vznikali vo výrobe digipacku a čakať ako to dopadne. Nikdy sa nám to tak nevlieklo. Každé CD sme nahrali do týždňa a za mesiac bolo na svete, takže teraz tá nervozita bola naozaj veľká.
Které období v kariéře považuješ prozatím za nejvydařenější? Jsou to časy na počátku milénia, kdy jste byli hodně v laufu? Dokonce jste byli nepřímo považováni za vůbec nejlepší kapelu z CZ/SK scény!
Pre nás je vždy najvydarenejšie obdobie po vydaní nového CD, takže tak je tomu aj teraz. Zvlášť keď sme spravili po technickej, zvukovej aj aranžérskej stránke svoj najlepší album.
Není ti trochu líto, že z vaší “slávy” nebylo přecejen o něco víc? Mnozí moji známí vaší kapele prorokovali velkou budoucnost, ale pak jste se přece jen zasekli…
Keby sme z našej činnosti chceli vyťažiť maximum, tak to spravíme a myslím, že by sme dosiahli to čo mnohý vidia ako vrchol, teda peniaze, slávu, popularitu, ale my nie sme v tomto smere ambiciózna kapela. Neviem si predstaviť, že by som sa trmácal pár mesiacov po svete len preto, aby som hral v nejakej diere pre pár nadrbaných ľudí a nevidel svoju rodinu. Bez toho to ale samozrejme nejde a preto sme s tým zmierení. Možno je v tom aj kus pohodlnosti a lenivosti, ale v žiadnom prípade nedovolím, aby mi niekto, alebo niečo malo diktovať, čo mám hrať, ako to mám hrať, pre koho a kedy. To by sa asi tiež stalo keby sme nastúpili do toho vlaku v ktorom sa vezie kopec peňazí (mám na mysli celosvetový úspech), takže v tomto smere mi to ľúto nie je aj keď sa sem tam pristihnem ako rozmýšľam o tom aké by to bolo keby…. Od začiatku až doteraz som ale spokojný s tým ako to je. Pre mňa to je blahodárny koníček, ktorý zdieľam s tými čo pre mňa ako priatelia veľa znamenajú. A ak by sa moje presvedčenie časom zmenilo, tak hudba nie je šport a dostať sa na vrchol môžeš aj v päťdesiatke 🙂
Jak moc těžké bylo fanouškům vysvětlovat, že nová deska je stále v nedohlednu?Pociťovali jste na sobě nějaký tlak v tomto ohledu?
Určite som sa cítil divne pri vysvetľovaní prečo sa vydanie zase presunulo, prečo nefungovalo to či ono… ale nakoniec v živote sa dejú aj horšie veci, takže som sa snažil nepripúšťať si to a nestresovať sa. Robili sme si z toho viac menej srandu.
Příznivci metalu se však nakonec dočkali. Mě by ovšem zajímalo jestli máte stejné ambice jako v době vydání alba “Sighting”, a nebo zkrátka tyhle věci už neřešíte?
My sme ich neriešili ani vtedy. Celé naše ambície spočívajú v dokázaní si konkurencie schopnosti s profesionálmi a samozrejme potešiť priaznivcov metalu a dokázať, že aj na malom Slovensku sa dá robiť „veľká“ muzika. Priaznivé reakcie či už zo strany médií alebo fanúšikov a viacero vydarených koncertov, nám ku šťastiu a nakopnutiu do ďalšej činnosti úplne postačujú.
Novinkové album opět podtrhuje váš cit pro skloubení tvrdosti, melodiky a atmosféry. Určité novum však představující téměř rockové či heavy vsuvky, které však albu dodávají více lesku. Souhlasíš s mou charakteristikou? Domníváš se, že “Morph – Near Death Experiences” je prozatím vaší nejpestřejší deskou?
Určite. Hovoríš mi priamo z duše.
Existuje celistvá myšlenka, která provází celé album? Mohl bys v obecném měřítku popsat textovou složku?
„Morph“ je o smrti a umieraní, či už fyzickom, alebo psychickom.
Hudba DEPRESY byla vždy plná černé mystiky. Měli jste ohledně vaší produkce někdy problémy s hysterickými katolíky? Viz. třeba BEHEMOTH v Polsku. A teď vy ještě CD ve tvaru pentagramu…:)
Tak to sa nás hádam ani nikdy nedotkne. V prvom rade nie sme až tak na očiach ako BEHEMOTH a v druhom, naše postoje a myšlienky nikdy nebalansovali na hrane ortodoxného radikalizmu či fanatizmu. My neagitujeme ani nikoho nevyzývame, aby sa choval podľa nejakých našich vzorcov. Propagujeme len svoj pohľad na vec a či to už niekoho osloví alebo nie, je len na ňom. Žijeme v demokratickom aj keď značne policajnom štáte v ktorom nám svoj diel slobody určite prináleží a nenecháme si ho zobrať! Verím v demokraciu a čistú myseľ. Obmedzené názory hysterických fanatikov ma nezaujímajú. Dejiny samozrejme varujú, že práve fanatizmus a radikalizmus sú najlepšie nástroje na zastrašovanie a ovládanie más.
„Morph – Near Death Experiences” vyšlo v podobě luxusního digi-packu ve tvaru pentagramu. Kdo má na svědomí tento originální nápad? A teď pravdu: v jakém čase dokážeš složit pentagram znovu dohromady? Mně to moc nejde, ale moje přítelkyně je expert :). Důkaz v podobě videa je pod rozhovorem!
Haahaa.. Ale veď je to úplne jednoduché. Listy pentagramu sa otvárajú postupne od písmena M-O-R-P-H, takže zatvorenie listov prebehne v opačnom poradí H-P-R-O-M. Vymyslel a zrealizoval ho aj graficky náš bubeník Elevo. Daj to video 🙂
DEPRESY a Shindy productions, to je stále dvojice, která k sobě patří. Shindy už toho moc nevydává, ale vy jste v jeho maličké stáji dokázali i přesto vydrželi! To už je skoro jako manželství? Netlačil na Shindy, aby jste album už konečně dokončili?
Opak je pravdou. My sme tlačili na Shindyho, aby mu opravenie tých chýb, ktoré nastali vo výrobe netrvalo tak dlho a začal sa tomu konečne pri svojej zaneprázdnenosti venovať naplno. Na pozdržaní nesie značný podiel viny, ale my sme mu už odpustili.:-)
Máte už představu, kterak to budete s vaší budoucností u Shindy productions?
No future…
Za vaší existence jste koncertovali s celou řadou velkých metalových jmen. Mohl bys vzpomenout na nějaký výjimečný zážitek, na který do smrti nezapomeneš?
Určite mi zostane dokonca života v pamäti náš prvý koncert mimo Trenčína v Plevníku pri Považskej Bystrici. Vtedy nám ešte spieval náš prvý vokalista Erik Kovalčík, na basu hral Boris Karnek (obaja boli krstný nového CD), Dragon hral druhú gitaru a z terajšej zostavy som tam bol ja a Elevo, no a Erik sa tam tak nadrbal, že spadol do hnoja, takže tento koncert bola pekelná fekál párty.:-) Keďže väčšina chalanov z našej prapôvodnej zostavy študovala na strojárskom učilišti, kde sme mali aj skúšobňu, tak sme škole prisľúbili reprezentovanie na nejakej súťaži amatérskych kapiel, ktorú sme aj keď v tom čase nikto z poroty ani netušil, že existuje niečo ako death metal vyhrali a dostali sa na celoslovenské kolo. Tam sme si užili 3 dni neviazanej alkoholickej zábavy s tými najkrajšími babami z rôznych oblastí kultúry Slovenska. Alebo koncert v Ostrave, ktorý robila tuším Martina Kurtinová v 93-94 cca s DISFIGURED CORPSE, DISSOLVING OF PRODIGY a ďalšími a ten skončil totálnou jammovačkou, kde som hral na bicie, po pódiu pogovali všetci zo zúčastnených kapiel v ruksakoch, tak to sú akcie ktoré zostanú v pamäti navždy a znamenajú pre mňa viac ako koncerty čo sme hrali s MARDUK, ARCTURUS, VADER, ROTTING CHRIST a čo ja viem ešte s kým…
Jakou pozici mají DEPRESY nyní v zahraničí? Podařilo se vám alespoň z části obnovit kontakty, které jste v minulosti měli?
Väčšina managerskej roboty okolo kapely je na mojich pleciach a ja na to nemám čas. Na to treba ľudí a tých my nemáme. Čo sa týka zahraničia, tak riešime len bežnú fanúšikovskú korešpondenciu. Kontakty z čias minulých sú poväčšine mŕtve, ani neviem či Shindy rozposlal promáče do väčších časákov… Ako však sledujem z akých možných aj nemožných zahraničných serverov sa dalo už po týždni od vydania stiahnuť naše CD, tak myslím, že ľudia vonku o DEPRESY stále majú záujem a registrujú nás aj bez neexistujúcej promotion.
Na metalové scéně se pohybujete už hezky dlouho. Všímáte si jako kapela přílivu či odlivu fanoušků? Objevují se v řadách vašich fans nové tváře, a nebo vás podporují spíše ti staří – věrní?
Starý fans na nás nezanevreli (ani nemajú prečo) a podporujú nás s rovnakou silou ako v minulosti za čo im patrí véééélke DIKES!!!! A nových stále pribúda. Je potešujúce vidieť na koncertoch v prvých radách pod pódiom 15-16 ročných metalistov, ako si našu muziku užívajú. Je to vidieť napr. aj na Bandzone, kde si nás pridávajú čoraz mladší poslucháči. A najväčšieho nového fanúšika mám doma, môjho 10r. syna. Vďaka nemu vedia všetci učitelia a učiteľky, kto sme a čo robíme. „Morph“ bolo prvé album čo som mu musel stiahnuť do novej MP3.
Tak to je super !!! Slovensko byla vždy líheň detah metalu, ovšem z těch slavnějších formací dnes už téměř žádná neexistuje. Potkáváš se třeba s lidmi z kapel jako byli např. DEHYDRATED, PHANTASMA,AMORBITALL….atd.? Jak se ti naopak zamlouvají kapely nové?
Ale čožeby nie. S Braňom z DEHYDRATED si píšeme cez facebook, ich niekdajší bubeník Pegas robí nový HYPNOS a ich posledný hrá bicie teraz v trnavských Chemotherapy, kde spieva Lojzo s ktorým sa poznáme už 100 rokov. Na akciách sa stretávame napr. s LUNATIC GODS, PROTEST, DYSANCHELY, zase sa dali do kopy v pôvodnej zostave THALARION… je toho dosť z našich čias. O PHANTASME ani AMORBITALL neviem nič. Čo sa týka novej generácie muzikantov, tak za oblasť Trenčína môžem povedať, že je tu kopec mladých talentovaných kapiel, ktoré ale len nasledujú trendy a nevymykajú sa po stránke invenčnosti priemeru a je pravdepodobné, že žiadna z nich nepresiahne lokálnu úroveň. Ak by som to mal zobrať z takého česko-slovenského globálu, tak sú tu naozaj kapelky čo ma dosť zaujali a ak mám menovať, tak spomeniem KHADAVER, AEON WIND, ANCESTRAL VOLKHVES – všetko kapelky z východného Slovenska a od vás famóznu pražskú elektro black víchricu GORGONEA PRIMA.
Když se o DEPRESY hovoří jako o „legendě slovenského death metalu“ či „kultovní kapele“…jaké to v tobě evokuje pocity?
V našom prípade pocit pravdivosti a overenej kvality…. v neposlednom rade určite aj to, aký som už starý vajčák.
Když už jsme u slova „kult“, napadá mě nečekaný návrat MASTER’S HAMMER. Jak se ti libí nová deska „Mantras“? Přiznávám se, že mě neoslovila prakticky vůbec…
Strašný grc. Vedel by som prekusnúť aj ten totálne amatérsky zvuk, ale tam nie je ani nápad, ani arrange. Nechápem ako tomu napr. v Sparku niektorí recenzenti mohli dať plný počet. Viem je to subjektívny pocit a hodnotí sa niečo neuchopiteľné, ale títo ľudia pre mňa zostanú „odborníkmi“ na hovado a takýto si dovolia kritizovať „Morph“. A je veľa takých kapiel čo nemajú ani zvuk ani nápad a „odborníci“ sa z nich idú pokakať. Neviem či to je z nostalgie, alebo zo strachu… Treba sa naučiť pomenovať veci správnymi výrazmi. Ale keď ich to baví, tak je to rozhodne lepší koníček ako vysedávať v krčme.
Teď se posuneme do trošičku jiné roviny. Do jaké míry si myslíš, že tě metalová hudba změnila jako člověka? Myslíš, že ti i něco vzala?
Metal ma zasiahol dosť radikálnym spôsobom. Nedá sa povedať, že zmenil môj život, pretože metalová hudba si nenašla mňa, ale ja ju. Môj záujem a zaľúbenie v tomto druhu hudby prameni už z podstaty mojej povahy. Už ako tretiak, štvrták na základnej škole (tak ako aj môj syn) som bol fascinovaný hudbou akú robili VITACIT, CITRON, neskôr TUBLATANKA, METALLICA, DEATH, SEPULTURA, NAPALM DEATH… Vedel som, že to je môj svet a niečo podobné chcem robiť tiež. Som metalista celý svoj život, ale som otvorený akejkoľvek hudbe, pretože ju milujem ako celok. Prostredníctvom kapely som sa zoznámil aj so svojou manželkou, takže len samé klady… Určite mi metalová hudba nič nezobrala. Môj život je death metal! 🙂
Existuje hudební žánr, který by sis chtěl v budoucnu vyzkoušet?
V hlave mám kopec nápadov, len málo voľného času na ich realizáciu. Mám na pláne spraviť si bokovku, kde chcem prirodzeným spôsobom sfúzovať funkovú rytmiku s elektronikou a metalom a celkovo sa neobmedzovať škatulkami. Robiť si to len podľa seba a pre seba a pocitu z hudby. Niečo inovatívne určite prenesiem aj do DEPRESY.
Hudebníků se často ptám na jejich vztah k médiím. Vzpomněl by sis na svůj vůbec prví rozhovor, který si poskytoval? Stalo se ti, že si měl vysloveně konflikt s novinářem či recenzentem?
Sorry na prvý rozhovor si vôbec nepamätám. Môj vzťah k médiám je pozitívny. Sme inštitúcie, ktoré sú na sebe závislé a preto sa musíme rešpektovať. Nikdy som s nikým nejaký zásadný konflikt nemal, len nemám rád keď sa mi do úst vkladajú slová čo som nepovedal.
Závěrem bych tě poprosil o nejbližší plány, které DEPRESY mají…
V najbližších dňoch ideme točiť 2. klip k novému albumu, bude to na skladbu „Lunacy Cheating Dreamer“, pripravíme sa na koncertíky čo nás najbližšie čakajú, v apríly pôjdeme do Očka predstaviť nový album a klipy no a pomaly začneme tvoriť materiál na ďalší album.
Moc děkuji za rozhovor, pokud máš nějakou myšlenku, která se v mých otázkách neobjevila, prozraď ji…
Tiež vďaka. Myslím, že bolo povedané čo sme chceli a nič zásadné ma už momentálne nenapadá, takže mi bolo potešením.
ALL