Ďalším z dôkazov, že moc Temnoty a Zmaru zoslanej na svet prostredníctvom skazonosnej ruky Čierneho Kovu je neobmedzená a nekonečná, je aj najnovší prírastok pochádzajúci tentoraz z pardubického kraja. Jedná sa o trojčlennú hydru počúvajúcu na meno BUER, ktorá po obligátnej demo nahrávke pomenovanej jednoducho „Demo 2014“ a rozposlanej medzi fanúšikov v podobe 50 kusovej CD edície, prichádza aktuálne s debutovým albumom „Protoalbum (Nigrum Ignis)“.
A ešte predtým, ako sa pozrieme na samotnú hudobnú náplň dosky ponúkajúcej v dvanástich zastaveniach takmer hodinovú porciu black metalu severského strihu, rád by som sa na chvíľku zastavil pri vizuálnej podobe nosiča. Ten si kapela vydala vo vlastnej réžií ako 20 kusovú kazetu, 200 kusové CD, alebo luxusné digipackové vydanie čítajúce 30 kusov obsahujúce okrem osem stranového bookletu aj odznak, nášivku a ručne vinutú slučku pre obesenca, ktorá sa kolíše na titulnej strane obalu. Jednoduché, no zároveň dostatočne podnecujúce. 
No zároveň musím povedať, že samotná hudobná náplň, žiaľ, nedokáže tento dobre vytvorený prvotný dojem pretaviť do podmanivého a vzrušujúceho sonického zážitku. Začnime ale tým, čo rozhodne stojí za pozornosť. Z môjho pohľadu sa oplatí zamerať sa na songy „Éra pro utrpení“ a „Impérium“ prinášajúce podobu rýchleho militantného black metalu podporeného v prvom prípade silnou a dostatočne nosnou a bez problémov fungujúcou melódiou. A potom tiež na skladbu „161“ ponúkajúcu akusticko/industriálne zastavenie s veľkou dávkou melanchólie, ktorá sa v drobnej miere preleje aj do záverečného bonusového bezmenného inštrumentálneho rozlúčenia.
No tým zároveň končí výpočet všetkých zaujímavých momentov dosky. Zvyšné príspevky (päť songov, dve intrá a jeden live bonus) totiž spadajú do kategórie podpriemeru, k čomu veľkou mierou prispieva aj výsledný zvuk, ktorý je až príliš plochý a k jeho nevábnemu vyzneniu dopomáha aj plechová podoba bicieho automatu. Navyše, každý z trackov operuje s dvomi-tromi motívmi, ktoré sú miestami naťahované až príliš, aby tak naplnili stopáž albumu. Musím sa tiež zmieniť o vokálnom prejave Utgarda, ktorý sa občas až bolestne netriafa do rytmu. Poslednou vecou, ktorá kazí už aj tak dosť naštrbený dojem je predposledný live bonus, „Éra pro utrpení – long version“ (áno, jedná sa o inak najlepšiu skladbu dosky) s katastrofálnym vyznením, narušujúcim koncepciu celku.
Aký je teda záverečný verdikt? Prvé zastavenie BUER „Protoalbum (Nigrum Ignis)“ rozhodne nedáva priestor k prílišnej spokojnosti. Treba naň skôr pozerať ako na prvé nadýchnutie, či úvodný výkrik pred vecami budúcimi. A štyri spomínané veci naznačujú, že by to nemusela byť márna cesta.
Dagon