BLACK SABBATH – Cross Purposes (CD-1994, I.R.S. Records)

Cross PurposesA sme v roku 1994. Prezidentom Juhoafrickej republiky sa stal Nelson Mandela. V Moldavsku prebehlo referendum v ktorom obyvatelia odmietli pripojenie k Rumunsku a firma Intel prestala vyrábať procesor Intel 80386. Jeff Bezos založil internetové kníhkupectvo, neskorší Amazon.com. Narodili sa Dakota Fanning, Harry Styles a Justin Bieber a s týmto svetom sa rozlúčili Petr Čepek, Ladislav Mňačko, Richard Nixon, Ayrton Senna či Burt Lancaster. A BLACK SABBATH prišli 31. Januára s doskou „Cross Purposes“.

Je až neuveriteľné, že táto doska ku ktorej mám ja osobne veľmi špecifický vzťah, začala vznikať ešte pred štartom turné k albumu „Dehumanizer“. Iommi a Butler vtedy tajne lákali Tonyho Martina aby prišiel prespievať spomínanú foršňu, no neskôr predsa len neodolali návratu starých čias z obdobia „Mob Rules“. Obaja ale vtedy počítali s možnosťou opätovného spojenia s Martinom. A tak, keď odišiel Dio, cesta k jeho návratu bola otvorená. Spevák to neskôr zhrnul nasledovne: „Nemôžem povedať, že mi vyhadzov z kapely urobil ktovieakú radosť. Nemal som ale v úmysle sedieť a plakať nad rozliatym mliekom. Rozhodol som sa, že nahrám sólový album. Získal som zmluvu s Polydor Records a na doske so mnou hralo ďalších 43 hudobníkov, medzi nimi aj Brian May. Čoskoro bolo jasné, že Sabati urobili chybu, tak mi zavolali že by boli veľmi radi, keby som sa vrátil a pokračoval. Také veci sa vo svete rock´n´rollu stávjú, je to samý incest.“ Do zostavy sa vrátil aj dlhoročný klávesák Geoff Nicholls (aj keď naďalej bez kreditu za autorstvo skladieb) a za bicie usadol Bobby Rondinelli. Skupina sa teda zatvorila do štúdia Monmow Valley vo Walese, kde začala novinka postupne vznikať. Ale je pravdou, že Bobby z toho veľkú radosť nemal. „Z toho štúdia som už dosť šalel, pretože cez víkend sa všetci vracali domov a ja som tam zostal trčať s tým mladíkom, štúdiovým technikom Darrenom. Nebol tam ktovieaký veľký výber, čo by sa dalo robiť.“

Doska, ktorá nakoniec vznikla patrí jednoznačne k tým najkvalitnejším a je až zarážajúce s akou pravidelnosťou je prehliadaná a stojí v tieni iných, v niektorých prípadoch o poznanie menej kvalitných albumov. Opus podľa mňa disponuje jednou silnou devízou a tou je majstrovské prepojenie výpravnosti a rockovej pompy prezentovanej zápismi ako „Headless Cross“ či „Tyr“ na jednej strane a modernej tvrdosti a hrubej sily, ktorá zostala z „Dehumanizer. Album vládne rýchlymi vypaľovákmi akými sú úvodná „I Witness“, či „Psychophobia“, oplýva dokonale vygradovanými baladami „Dying For Love“, či polobaladami „Cross Of Thorns“ alebo „The Hand That Rocks The Cradle“, ponúkne čistokrvný hard rock „Back To Eden“, „Evil Eye“ alebo „Cardinal Sin“ a navrch pripomenie najstaršiu minulosť súboru v podobe „Virtual Death“ a „Immaculate Deception“. Verte mi, stačí iba dať doske šancu a tá vás opantá mocným kúzlom, z ktorého už nebude cesty von.

BS_1994Počas severoamerického turné kapelu sprevádzali kapely MOTORHEAD a MORBID ANGEL, kým v Japonsku a Európe im predskakovali GODSPEED a Cathedral. Nakoniec Sabs vyrazili do Južnej Ameriky, kde za bicími zaskočil Bill Ward. Na týchto koncertoch z nových vecí zazneli „I Witness“, „Psychophobia“, „Cross Of Thorns“ a na určitú dobu aj „Immaculate Deception“. Za zmienku stojí, že koncerty zahajovala (po doznení intra „Supertzar“) vec „Time Machine“ z minulej dosky a ďalším prekvapením bolo zaradenie songu „The Wizard“ . A k spomínanému severoamerickému turné s Motorhead sa viaže aj jedna Bobbyho historka: „Kvôli svojmu sólu na bicie som mal za sebou veľký gong a a na konci sóla som vstal, otočil sa a udrel do neho. Počas posledného koncertu som sa zase takto otočil a môj gong bol preč. Namiesto neho tam stál Lemmy s indiánskou čelenkou a v ruke držal malý osempalcový činel. No a ja som mal v ruke tú veľkú palicu a on stál dosť ďaleko asi zo strachu, že ho udriem.“ No po ukončení turné zasiahla BLACK SABBATH zase raz stigma personálnych zmien, ktorá vyústila do albumu „Forbidden“.

Perličky okolo „Cross Purposes“
Geezer Butler, za Ozzyho éry hlavný textár prenechal tentoraz takmer všetku prácu Tonymu Martinovi. Jediná vec, ktorá je lyricky kompletne jeho je záležitosť „Virtual Death“.

Texty sa tentoraz zaoberajú takmer výhradne realitou. Song „I Witness“ hovorí o starom ráde Amish a jeho úplnej izolácií od modernej spoločnosti, „Cross Of Thorns“ pojednáva o situácií v Severnom Írsku a „Psychophobia“ o texaskej katastrofe známej ako Obliehanie Waco. „Dying For Love“ opisuje vojnový konflikt v Juhoslávií, „The Hand That Rocks The Cradle“ o ženskej sestre, ktorá zabila v nemocnici dvanásť detí. No a „Cardinal Sin“ pre zmenu o írskom katolíckom biskupovi Eamonovi Caseyovi, ktorý skrýval 21 rokov svoje nemanželské dieťa.

Song „Cardinal Sin“ sa mala pôvodne volať „Sin Cardinal Sin“, ale pri výrobe bookletu prišlo k tlačovej chybe.

Na písaní skladby „Evil Eye“ sa podieľal Eddie Van Halen, ktorý do nej nahral aj gitarové sólo.

Pôvodný názov dosky bol „Souled-Out“.

Na japonskej verzii sa nachádzala vynikajúca bonusová skladba „What´s The Use“.

Takmer identický obal zdobí singel Scorpions „Send Me An Angel“ z roku 1991.

Z turné vzniklo živé video a live CD s názvom „Cross Purposes – Live“.

Dagon

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *