A prehupli sme sa do roku 1990. Prišlo k zjednoteniu východného a západného Nemecka, Irak napadol a anektoval Kuvajt, mesto Gottwladov sa vrátilo k pôvodnému menu Zlín, podobne ako nemecký Karl-Marx Stadt sa premenoval späť na Chemnitz. Litva, Namibia a Slovinsko vyhlásili nezávislosť, kým Margaret Thatcherová rezignovala na post ministerského predsedu Veľkej Británie. Narodili sa Victor Moses, Kristen Stewart a Petra Kvitová a svet opustili Gordon Jackson, Greta Garbo, Luděk Čajka či Alexej Čepička. A BLACK SABBATH prišli 20. Augusta s doskou „Tyr“.
Nový album nahrávala rovnaká zostava, ktorá odohrala minulé turné. A určite aj táto vec, v priebehu posledných desiatich rokov úplne nemysliteľná nepochybne prispela k tomu, že nová doska sa tej predošlej minimálne vyrovnala, ba v mnohom ju podľa môjho názoru aj prekonala. Nie je možno tak prvoplánovo hitová ako jej predchodca a svoje kúzlo odhaľuje o poznanie pomalšie, no jej čaro je o to trvalejšie a celistvejšie. Kapela si tentoraz dala na čas a pod producentskou taktovkou Tonyho a Cozyho nebolo ponechané nič náhode. Texty, ktoré mal tentoraz na starosti výhradne Tony Martin sa zaoberajú severskou mytológiou a tak je na mieste otázka, či sa jedná o koncepčný album, prvý v bohatej diskografii Sabs. „Všetky dosky svojim spôsobom nejakú koncepciu majú“, ozrejmuje spomínaný autor lyriky. „Možno tiež tú, že nič z toho skutočne nevychádza z reality. Všetko je trochu záhada, čo je úžasné; no ja som sa ale snažil čo najviac o to, aby tie texty boli pravdivé, aspoň do istej miery. Je to príbeh, je to divadlo. Je to niečo, čo predvádzame na pódiu. Pravda v tom ale je.“
Doska, ktorá nedosahuje ani štyridsať minút je doslova nabitá nápadmi a nenechá poslucháča oddýchnuť ani na chvíľu. Svoj podiel na tom má určite aj jej nečakaná pestrosť a rôznorodosť, teda veci, ktoré na jej predchodcovi predsa len trochu chýbali. Nájdete tu naozaj všetko. Rozložité, pomaly sa rozvíjajúce a tempo meniace ťažké suity „Anno Mundi“ a „The Sabbath Stones“, jednoznačné stávky na hitovú istotu „The Law Maker“ či „Jerusalem“, rýchly vypaľovák umiestnený paradoxne na samotný záver „Heaven In Black“, ale aj klasickú hardrockovú baladu „Feels Good To Me“ na ktorú bol natočený podporný videoklip a ktorú sa Tonymu Martinovi podarilo na dosku pretlačiť potom, čo kapela podobný typ piesne u „Headless Cross“ jednohlasne zamietla. A nakoniec je tu album v albume. Trojskladbová poklona všetkým severským bohom počínajúca úvodným klávesovým introm „The Battle Of Tyr“, pokračujúca akustickým (polo)intermezzom „Odin´s Court“ a vrcholiaca v melodickom poryve priamo z božskej „Valhally“. Jedným slovom je doska veľkým dobrodružstvom, ktoré dokazuje, ako sa Tony Martin po troch doskách zžil s kapelou a je to on, spolu s Tonym Iommim a Cozym Powellom, kto doske jednoznačne dominuje. Táto nadvláda sa nepríliš páčila Neilovi Murrayovi, čo spôsobilo prvé chmáry, ktoré sa na skupinu mali v budúcnosti znova zniesť.
Na následnom turné predstavili Sabati z novej dosky tituly „The Sabbath Stones“, „Anno Mundi“ a „The Law Maker“, pričom zo setlistu po pár koncertoch vypadli ešte „Feels Good To Me“ a „Odin´s Court“. Novinky spolu s tromi vecami z predchádzajúcich dvoch Martinovych dosiek tvorili kostru nového programu s ktorým BLACK SABBATH precestovali Európu a Ameriku. Ako najvýznamnejší sa však ukázal koncert, ktorý sa uskutočnil 8. septembra v Hammersmith Odeon v Londýne na ktorom sa zúčastnili aj Brian May spolu s Geezerom Butlerom. A práve toto stretnutie začalo obnovu starej zostavy s Ronniem Jamesom Diom za mikrofónom, ktorá následne s veľkou slávou predstavila svetu re-unionový album „Dehumanizer“.
Perličky okolo „Tyr“
Doska „Tyr“ je najobľúbenejším albumom Tonyho Martina.
Pôvodne zvažovaný názov opusu bol „The Satanic Verses“, podľa knihy Salmana Rushdieho, za ktorú ho moslimovia odsúdili na trest smrti. Ďalším pracovným názvom dosky bol titul „Anno Mundi“.
Titul spomínanej skladby „Anno Mundi“ (Rok Sveta) reaguje na stále rastúce vplyvy celosvetových ekologických organizácií zasadzujúcich sa o záchranu sveta.
Song „Jerusalem“ použil opätovne Tony Martin na svojom sólovom albume „Back Where I Belong“. Text sa zaoberá kritikou samozvaných kazateľov.
Keď už sme pri pôvodných a pracovných názvoch, tak u „The Sabbath Stones“ sa uvažovalo s titulmi „Lunchbox“, „Fire And Water“ a „Fortune The Flame“.
„Valhalla“ sa zase mala pôvodne volať „The Cold Winds Of Valhalla“ a do tretice záverečná „Heaven In Black“ bola pôvodne zatitulovaná „Into The Black“.
Song „Heaven In Black“ hovorí o Postnikovi Jakovlevovi, staviteľovi chrámu Vasila Blaženého v Kremli, ktorého nechal cár po jeho dokončení oslepiť, aby už podobnú stavbu nemohol nikdy postaviť.
Dagon