A preniesli sme sa o dvanásť mesiacov dopredu, do roku 1973. Svetu sa predstavil prvý mobilný telefón a USA legalizovalo potraty. Americké jednotky opustili Vietnam kým v Sydney bola otvorená svetoznáma budova opery tvoriaca dodnes nezabudnuteľnú dominantu mesta. Grécko zrušilo monarchiu a stalo sa republikou a NASA vypustila k Marsu družicu Mariner 10. Narodil sa Peter Forsberg, Anders Fridén (In Flames) či Heidi Klum. Naopak, svet prišiel o mená akými boli J.R.R. Tolkien, Pablo Picasso, Bruce Lee alebo Pablo Neruda. A Sabati vtrhli na predvianočný trh 1. Decembra skvostným opusom „Sabbath Bloody Sabbath“.
Dodnes je tento zápis v dlhej diskografii Sabs považovaný za jeden z najžiarivejších skvostov a pre mnohých fans je tým úplne naj. No spočiatku sa nerodil vôbec ľahko. Kapela spokojná s tým, ako ľahko nahrala predchádzajúci počin „Volume 4“ odišla znovu do štúdií Record Plant v L.A. a následne do Bel Air, kde sa pokúsila oživiť vibrácie zo spomínaného predchodcu. Keď však prišli do štúdia zistili, že tam prebehla modernizácia a rekonštrukcia kvôli nahrávaniu Steveho Wondera a kúzlo bolo razom preč. Ako oveľa horší sa však ukázal fakt, že Iommiho zdanlivo bezodná riffova inšpirácia vyschla a gitarista mal problémy poskladať čo i len pár vhodných melódií.
Po tomto úvodnom fiasku sa teda kapela vracia do Británie, kde si dopraje pár týždňov odpočinku a následne si vyhliadne Clearwellský hrad stojaci na hraniciach s Walesom ako miesto, kde to skúsi znovu. A zázrak v podobe navrátivšej inšpirácie bol na svete. No zdanlivo romantická idylka má aj svoje temné stránky. Najprv Ozzy takmer uhorí v spánku, keď ho doslova na poslednú chvíľu zachráni David Tangye a zopár ďalších členov štábu, ktorí našťastie ešte nešli spať. Vytiahli ho z ohňa a dôkladne poliali jablkovým vínom. Ďalšia príhoda sa prihodí Tonymu a Geezerovi, ktorým sa jedného večera v hradnej chodbe zjaví tajomná čierna postava, ktorá znenazdajky bez stopy zmizne. Skrátka, Sabati sa navzájom strašili tak dlho, až to zašlo do bodu, kedy opúšťali hrad každý večer a ráno sa vracali späť.
Ale späť k hudbe. Ako prvý riff, s ktorým Iommi prišiel bol ten legendárny, zdobiaci titulnú skladbu a tento fakt prebral k životu celú kapelu. S originálnym názvom vzápätí prišiel Bill Ward, a parafrázuje titulok recenzie z Melody Maker „Bloody Hell, Bloody Sabbath!“. Je to naozaj skvost nad všetky iné a určite sa v ňom dajú hľadať základy budúceho thrash metalu. Text pojednáva o frustrácií zo všetkých tých kritikov, ktorí na BLACK SABBATH aj cez značný záujem fans neustále hádžu špinu i keď, ako prezrádza Ozzy je oveľa konkrétnejší: „O skladbe „Sabbath Bloody Sabbath“ sa radšej nebudem vôbec baviť. Bola to veľmi osobná záležitosť a nerád by som zbytočne uviedol do rozpakov toho o kom sa v nej spieva.“
No Sabati získavajú tesne pred nahrávaním aj jednu výraznú posilu a tou je klávesák Rick Wakeman s ktorým sa spoznali počas predchádzajúceho turné s Yes. Na obale dosky je síce uvedený iba v prípade songu „Sabbra Cadabra“, no ako pripúšťa samotná kapela, jeho vklad bol oveľa väčší. A druhým človekom stojacim za fenomenálnym zvukom albumu je Mike Butcher, uvedený ako zvukový inžinier.
Doska je to naozaj nadčasová, veď stačí vymenovať jednotlivé skladby: druhá v poradí, pochmúrnym riffom nadnášaná „A National Acrobat“, tretia krehká baladická inštrumentálka „Fluff“, hravá a Led Zeppelin pripomínajúca „Sabbra Cadabra“, taký je výpočet hviezdnej prvej strany vinylu. A druhá strana je na tom snáď ešte lepšie. Či už je to budúcim heavy metalom nasmradnutá „Killing Yourself To Live“, klávesový experiment „Who Are You?“ , či dve záverečné a najvydarenejšie suity „Looking For Today“ a hlavne „Spiral Architect“, všetky položky svedčia o fakte, že BLACK SABBATH si v podobe piatej radovky vybral i svoju hviezdnu hodinku. A to už na poslucháčov čakal ambiciózny opus „Sabotage“.
Perličky okolo „Sabbath Bloody Sabbath“
Absolútne fantastický obal dosky nazvaný „The Rape Of Christ“ mal na starosti americký grafik Drew Struzan, ktorý sa stal neskôr známym ako autor plagátu k prvej časti Hviezdnych vojen. Je prekvapivé, že tento provokatívny obal nevyvolal pobúrenie a zásah cenzorov.
O texte titulnej piesne už bola reč. No to, že lyrika songu „A National Acrobat“ sa zaoberá oplodnením vajíčka spermiou, to by čakal málokto.
Autorom hudby „Who Are You?“ bol nečakane Ozzy, ktorý ju vytvoril v kuchyni pozorujúc manželku pri príprave raňajok. Túto skladbu chceli Sabati zahrnúť aj do koncertného setu, no bola vypustená kvôli neustále sa meniacej teplote, čo zapríčiňovalo problémy s melotronom, ktorý je pre ňu zásadný.
Na obale dosky je uvedené, že Tony hrá v poslednej skladbe „Spiral Architect“ na dudy. Nie je to pravda. Hoci sa o to pokúšal, nedokázal z nástroja vydať jediný tón a v zúfalom pokuse ich pripojil na vysávač, čím ich definitívne zničil.
V prípade skladby „Killing Yourself To Live“ sa pôvodne uvažovalo s názvami „You Think That I´m Crazy“ a „I Don´t Know If I´m Up Or Down“.
Tony Iommi si počas nahrávania dosky prvý a posledný krát oholí svoje fúzy.
Dagon