Rok 1989 priniesol okrem pádu železnej opony, poslednú popravu v Československu pred zrušením trestu smrti (Štefan Svitek), kým v USA bol rovnako ukončený život masového vraha Teda Bundyho. Náhorný Karabach bol vrátený Azerbajdžanu a Sovietsky Zväz stiahol z Afganistanu svoje posledné ozbrojené jednotky. Narodil sa Martin Kližan, Jordin Spark či Bill a Tom Kaulitzovci. Zomreli Laurence Olivier, Graham Chapman, Nicolae Ceauşescu a Samuel Beckett. A Sabati vypustili do sveta 17. Apríla dielo „Headless Cross“.
Prvá vec, ktorú bolo treba neodkladne zabezpečiť bolo vrátenie stratenej kvality a spoľahlivosti a tak prvý krok, ktorý bol učinený bol rozchod s firmou Warner Brothers, s ktorou Sabs až doteraz spolupracovali. Tento zdanlivo nepochopiteľný krok vysvetlil Tony Iommi: „Došlo to už tak ďaleko, že sa ľudia ani nedozvedeli, že máme novú dosku. Jedným z našich problémov bol rozhodne fakt, že sa nám nedostávalo takej publicity a propagácie, akú by sme si zaslúžili.“ A tak bola vybratá nepochybne oveľa menšia firma I.R.S. V hre boli aj iné mená, no rozhodlo to, že jedine I.R.S. nechala hudobníkom úplne voľnú ruku, čo sa hudobnej produkcie týka. Do kapely pribudlo bubenícke eso Cozy Powell a záujem o návrat prejavil tiež Geezer Butler, no nakoniec zostavu doplnil Laurence Cottle a tak Geezer skončil u Ozzyho Osbourna. No keďže Laurence nemal záujem zúčastniť sa na turné, ihneď po dokončení štúdiových prác ho nahradil Neil Murray.
Pred samotným nahrávaním sa skupina zhodla v tom, že to má byť jednoznačne doska v duchu temnoty a zla smrteľne diabolského, presne v duchu tých najlepších tradícií BLACK SABBATH. Hudobne to viac než dosť zaváňalo AOR a Sabs tak po rokoch našli ten správny recept ako si na svoju stranu získať kritiku aj fans. Doska začína za zvukov desivého intra so štýlovým názvom „The Gates Of Hell“ a potom nasleduje jedna perla za druhou. Či už to je titulná „Headless Cross“, rýchlejšia hitová „Devil & Daughter“ alebo rozložitá polobalada „When Death Calls“, naozaj sa jedná o vzácne vyrovnaný materiál, medzi ktorým nie je možné nájsť vrcholy či pády. A s podobne vyváženou druhou stranou v podobe „Kill In The Spirit World“, „Call Of The Wild“, z minula známej „Black Moon“ či dramatickej záverečnej „Nightwing“ sa tak jedná pravdepodobne o najvyrovnanejší album z celej diskografie Sabbath.
Na následnom turné kapela vedľa starších a preverených songov predstavila celú polovicu dosky („Headless Cross“, „Devil & Daughter“, „Call Of The Wild“ a „When Death Calls“), aby sa počas potuliek dostali do ďalekého Ruska a v rámci koncertov na domácej pôde si so skupinou príležitostne zahrali aj Ian Gillan a Brian May. A po prvýkrát od Ozzyho éry sa zostava, ktorá odohrala turné zišla znovu v štúdiu a BLACK SABBATH tak potvrdil svoj znovunastolený vysoký status ďalším z vrcholných zápisov pod názvom „Tyr“.
Perličky okolo „Headless Cross“
Názov albumu je odvodený od rovnomenného mena malej anglickej dediny v blízkosti Birminghamu, bydlisku Tonyho Martina.
Cozy Powell dostal od Tonyho Iommiho v minulosti už dve ponuky, aby hral s BLACK SABATH. Prvýkrát to bolo koncom sedemdesiatych rokov a druhýkrát v období 1982-83, no obidve tieto ponuky bubeník odmietol.
Pôvodne zamýšľaný názov, ktorý presadzoval hlavne Cozy Powell bol „No Compromise“.
Napriek tomu, že Tony Martin sa osvedčil svojou prácou na predchádzajúcom opuse „The Eternal Idol“ Cozy a Tony Iommi pred nahrávaním zvažovali jeho nahradenie Davidom Coverdalom alebo Ronniem Jamesom Diom. Miesto mu vraj definitívne zaistila až novo naspievaná verzia songu „Black Moon“, ktorá Cozyho nadchla neuveriteľným spôsobom.
Sólo do skladby „When Death Calls“ nahral Brian May, gitarista QUEEN.
Song „Call Of The Wild“ sa pôvodne nazýval „Hero“ a jeho názov bol zmenený potom, ako sa pieseň s rovnakým názvom objavila na Ozzyho doske „No Rest For The Wicked“. Skladba „Black Moon“ sa pôvodne mala volať „Angel From Hell“.
Na „B“ strane singlu „Devil & Daughter“ sa objavila štúdiová pieseň, ktorá neskončila na albume s názvom „Cloak & Dagger“.
Dagon