Agilné a veľmi slušne rozbehnuté vydavateľstvo Support Underground robiace pre českú a slovenskú podzemnú scénu naozaj maximum (na tunajšie pomery možno aj viac než maximum), vyprodukovalo pred istým časom nahrávku, ktorá tak trochu narušuje doterajšiu povahu vydaných diel. Reč je o debutovom diele košickej úderky BLACK LIGHT nazvanom „Name Of The One“.
Ak máte skúsenosti s predošlými nahrávkami z Koníkovej dielne, viete kam presne túto bandu štýlovo zaradiť. No práve v tom tkvie istá nejednoznačnosť. Tá inakosť, či skôr mierne vybočenie spočíva v tom, že okrem thrashového besnenia z albumu presakuje aj mierny, no dobre citeľný deathový zápach. Táto prímes je síce spôsobená predovšetkým celkovým vyznením a tiež Wevovým vokálom, no v konečnom dôsledku vytvára vcelku príjemný a oživujúci kontrast. Mimochodom, zvuk nahrávky (nahrávalo sa v štúdiu S32) je niečo, čo musím ohodnotiť ako vec vskutku pozitívnu. Všetky nástroje sú spoľahlivo čitateľné (hlavne zvuk basgitary je absolútne zabíjajúci), aby vo výsledku vytvorili jeden masívny a ťažký tvrdokovový monolit. „Name Of The One“ sa vydarilo aj po grafickej stránke (stále si myslím, že ručne maľované obálky sú tie najpodmanivejšie) a jedinou malou chybičkou na kráse sú vymenené strany v booklete. Prejdime ale k tomu najpodstatnejšiemu, k hudbe samotnej.
Ako už bolo povedané, BLACK LIGHT možno smelo zaradiť do škatuľky thrash, či neo thrash. Ak by som mal byť konkrétnejší, tak v jeho technickom prevedení. Hlavný dôraz totiž nie je kladený na extrémne a agresívne vyznenie, ale prím hrá precízna technika hry. A to na pomerne malom priestore. Celá osem skladbová nálož totiž netrvá ani pol hodinu a dĺžka skladieb sa pohybuje okolo trojminútovej hranice. No v tomto prípade platí, že menej je niekedy viac a všetky songy majú presne to, čo majú mať. „Name Of The One“ neponúka výrazné či silné melódie a jeho sila tkvie skôr v ostrých a sekaných riffoch. Sympatickým článkom sú tiež gitarové sóla prítomné v každom jednom tracku bez toho, aby narušovali celok. Ďalšou devízou je fakt, že album je pomerne vyrovnaný bez vážnejších zakolísaní či prešľapov. No svojich favoritov som si tu spoľahlivo našiel. V mojich očiach sú ním dve po sebe nasledujúce veci (inštrumentálna „Breeze (18:49)“ a zaťažkaná „Rain“). V prvej menovanej sa BLACK LIGHT nebojí zapojiť tiež zjemňujúci zvuk čela, kým v druhej sú jasne najviac citeľné spomínané deathové propriety (perličkou je jedna zo záverečných pasáží pripomínajúca mi Holanďanov Pestilence v ich období „Testimony Of The Ancients“). Ako to chodí, z vrcholu vedie cesta už iba dolu a to je prípad aj „Name Of The One“. Nasledujúce dve položky „Indecisive Face“ a „Under Cage“ pre zmenu totiž hodnotím ako najmenej podarené záseky, hlavne vďaka svojej citeľne menšej nápaditosti oproti zvyšku. No tento prepad nie je nijako dramatický a je skôr pocitový. A našťastie, záverečná položka „When?“ vráti všetko na predchádzajúcu úroveň.
Nemôžem povedať, že by BLACK LIGHT prostredníctvom svojho debutu priniesli niečo, čo naruší zabehnuté a pevne dané mantinely žánru. O to autorom v žiadnom prípade nešlo. No ak vezmeme do úvahy mladý vek hudobníkov spolu s faktom, že sa jedná o ich prvé vykročenie, musím „Name Of The One“ hodnotiť ako vskutku vydarený a rázny úvodný krok.
Dagon
http://bandzone.cz/blacklightke