A presunuli sme sa o dva roky dopredu, do roku 1987, konkrétne 11. mája, kedy black metal tak ako ho poznáme, dosiahol svojho vrcholu. Áno, už predchádzajúci počin „The Return……“ zadefinoval čierny kov vo svojej štýlovej rýdzosti a čistote minimálne na najbližších dvadsať rokov, no bola to práve trojka zatitulovaná „Under The Sign Of The Black Mark“, ktorá naplno odhalila jeho desivú tvár. Názov by iste mohol zvádzať k myšlienke, že Quorthon dal takto najavo svoju príslušnosť k vydavateľstvu rovnakého mena, s ktorým bola a je horda BATHORY spájaná odjakživa, no pravda je taká, že pôvodné vydanie tohto opusu vyšlo pod hlavičkou New Renaissance Records v spolupráci s Under One Flag.

Doska, ktorá napriek tomu, že vyšla až v polovici mája 1987 bola nahraná už v septembri predchádzajúceho roku v povestnom štúdiu Heavenshore a okrem samotného principála Quorthona sa na nej údajne podieľali bubeník Paul Pålle Lundburg (čím začala spolupráca týchto dvoch hudobníkov, ktorá pokračovala až do zániku kapely) a Christer Sandström, ktorý nahral zopár basgitarových stôp. K tomuto obdobiu sa v histórií BATHORY viaže ešte jeden zaujímavý fakt.Qurothon sa niekedy v priebehu nahrávania albumu rozhodol, že predvedie svoju starouhorskú barónku konečne aj na pódiách a to, že to myslel (aspoň spočiatku) vážne dokladá aj skutočnosť, že ho vo Švédsku navštívil vtedajší bubeník nemeckej thrashovej mašinérie Sodom Chris Witchhunter, ktorý sa mal na živej prezentácií podieľať.

No všetko skončilo po pár neverejných skúškach, po ktorých sa Quorthon rozhodol ponechať aj naďalej BATHORY v štádiu štúdiového projektu. No oveľa zaujímavejšia skutočnosť v súvislosti s „Under The Sign Of The Black Mark“ sa viaže k jej coveru. Ten mal na starosti podobne ako tomu bolo pri predchodcovi „The Return……“ Gunnar Silins, ktorý vytvoril v mojich očiach tretí po sebe nasledujúci obal dosky dokonale prezentujúci a plne vystihujúci to, čo je black metal. Grafika novinky sa vracala k debutu „Bathory“ s tým rozdielom, že legendárna capia hlava dostala tentoraz aj telo. To patrilo švédskemu kulturistovi Leifovi Ehrnborgovi, ktorému vložil Gunnar do pravej ruky hovädziu kosť, aby tak v heroickom geste stál na skale ako dôkaz definitívneho víťazstva Temnoty nad svetlom. Stalo sa tak počas predstavenia opery Carmen vo švédskej Kráľovskej opere tesne pred začiatkom druhého dejstva. Na urobenie tej fotografie bolo k dispozícií iba zopár sekúnd a mňa vždy napadne myšlienka, ako veľmi by boli prekvapení návštevníci opery, ak by sa opona rozostúpila o tých pár sekúnd skôr. Pôvodne bolo na spodnej časti fotky umiestnených aj zopár ženských tiel, pretože Quorthonova pôvodná predstava bola vytvoriť scénu, ktorá by bola voľnou variáciou na dielo Francisca De Goyu „Sabat čarodejníc“, sem vložiť avšak tá spodná časť fotografie bola nakoniec vyretušovaná.

A teraz k samotnému hudobnému obsahu. BATHORY na svojom treťom albume dospeli k svojmu prvému vrcholu, kedy priniesli niečo, čo už neprekonali ani oni sami (myslené vrámci black metalu), ani nikto iný. Áno, pre mňa je „Under The Sign Of The Black Mark“ ten najjagavejší čiernokovový diamant, ktorý aj dnes, takmer po tridsiatich rokoch stále žiari tým najtemnejším a najzlovestnejším jasom spomedzi celého zástupu blackových chimér. A pritom paradoxne sa už na tomto epochálnom diele začali prejavovať náznaky niečoho nového (vrátane prvých nesmelých zvukov toľko preklínaných kláves), čo malo už onedlho vyústiť k zrodu novej, pohanskej metalovej vetvi. Úvod po tretíkrát obstaráva krátke desuplné intro „Nocturnal Obeisance“, po ktorom sa znenazdajky vyrúti prvý zbesilý kus „Massacre“ silou tisícok splašených čiernych koní. No to najlepšie stále ešte len čaká. „WomanOf Dark Desires“ je temnou poctou samotnej uhorskej grófke Alžbete a jedná sa o ten najdokonalejší manifest, aký bol na jej večnú slávu kedy spísaný.

BATHORY tu uberajú na rýchlosti, aby to však plne vynahradili jednoduchou, no nekonečne podmanivou melódiou, ktorá na doske rozhodne nie je ojedinelá a ktorá (ako už bolo spomenuté), naznačuje nesmelo veci budúce. Ťažko je však vyzdvihnúť jeden jediný okamih tohto veľdiela, pretože jeho čierna krása a zlovestná podmanivosť spočíva v dokonale zomknutej a TAK NESKUTOČNE zlej atmosfére. Či už sa jedná o ďalšie pomalšie kúsky, akými sú „Call From The Grave“ (s geniálne zakomponovanou citáciou „Marche Funebre“ od Frederika Chopina v strednej časti), či podmanivá „Enter The Eternal Fire“ a „13 Candles“, alebo vyhladzováky typu „Equimanthorn“, „Chariots Of Fire“, či svojrázne záverečné poďakovanie verným fans v podobe „Of Doom“. A na samotný záver opäť tajomné a pritom tak známe outro. Toto dielo obstálo s prehľadom svoju skúšku časom, aby do dnešných dní nestratilo nič zo svojej obludnej krásy. BATHORY sa týmto Opusom Magnumom sami korunovali na večných kráľov black metalu, aby tento trón opustili už na nasledujúcej doske „Blood, Fire, Death“ a postupne dosiahli ešte väčších výšok.

Na záver ešte jedna perlička viažuca sa k tomuto klenotu. Pred nahrávaním dosky pripravil Quorthon pracovnú demo nahrávku, na ktorej boli okrem notoricky známych skladieb ešte kusy „Orgy In Blood And Torture“, „Death Awaits You“, I Slit You Up, „Insane“, „Cry Of An Angel“ a „Descend Into Hell“…

Dagon