Prešlo ďalších štrnásť mesiacov a BATHORY boli späť. A presne tak, ako tomu bolo vždy v minulosti (s výnimkou prvých dvoch dosiek), Quorthon sa opäť vybral novým, doposiaľ neprebádaným smerom bez toho, aby poprel svoje predchádzajúce diela. Naopak. Novinka, ktorá sa dostala k večne hladným fanúšikom 29. júna pod titulom „Twilight Of The Gods“ elegantne nadviazala na svojich starších bratov a pokračovala presne tam, kde skončil priamy predchodca „Hammerheart“.
Kým predchádzajúci opus doviedol k dokonalosti a raz a navždy definoval štýl dodnes známy ako pagan metal, Súmrak bohov bol predsa len o niečom inom. Quorthon tu nezakryte a natvrdo predviedol svoju fascináciu velikánmi klasickej hudby. A ten, kto aspoň vzdialene pričuchol k tomuto hudobnému smeru, nemôže prepočuť odkazy na diela Wagnera či Sibeliusa. No BATHORY tentoraz zašlo ešte ďalej. Ale o tom neskôr.
Ako teda charakterizovať tento šiesty opus? Nie, už to naozaj nie je ten pravoverný pohanský kov. Iste, album vychádza z tejto platformy, ale ako celok sa posúva predsa len ďalej. Často krát sa v súvislosti s „Twilight Of Tge Gods“ hovorí ako o doom metalovej klasike. Áno, tie pomalé, majestátne a valivé kusy zvádzajú k tomuto prirovnaniu a treba priznať, že je to veľmi blízke pravde.Tak či tak, tak silne zomknuté a vzácne vyrovnané dielo sa Quorthonovi nikdy predtým ani nikdy potom nepodarilo vytvoriť.Sedem hymien ospevujúcich dávno zašlé časy mocného Severu má tú nedefinovateľnú silu, ktorá vás dokáže preniesť do úplne iného sveta, aby ste razom zabudli na prítomnosť. A toto kúzlo nemá v sebe príliš veľa opusov.
Celé toto veľdielo uvedie tiché kvílenie vetra ženúceho sa skrz prázdny a opustený horský priesmyk plný večne zmrznutého snehu so zapadajúcim slnko v pozadí. Presne tak, ako je to zobrazené na obale vytvorenom horolezcami Rickom Ridgewom a Oscarom Kihlborgom. Nasleduje rovnako tichý, akustický prológ, ktorý akoby naznačoval, že gitary zbavené elektriky budú mať na celej nahrávke jednoznačný prím. A znenazdajky sa jemná melódia zlomí do úvodného a titulného kusu, ktorý snáď ani nejde opísať slovami. Jednoduchá štruktúra tohto takmer pätnásť minútového monolitu vás doslova prevalcuje svojou mohutnou majestátnosťou a dych berúcou veľkoleposťou, ktorú ešte podtrhujú mnohohlasné heroické vokály. A nad tým všetkým Quorthonov čistý hlas, ktorý síce neohromí svojim rozsahom, či technikou a čistotou, ale to všetko dostatočne vyvažuje naliehavosť svojho prednesu. A oproti minulosti sa zmenilo i samotné textové zameranie. Áno, dominujúcou témou je stále dávna sláva Severu, avšak pod povrchom je možné bez problémov odhaliť myšlienkový koncept ďalšieho z velikánov Friedricha Nietzscheho. Za všetky stačí citát zo spomínaného titulného kusu:
„Keď sa základy našej existencie
Začínajú rozpadať jeden za druhým
A zákonodarstvo chráni narušiteľov
A ten zlý, ktorý zaplatí najviac musí vyhrať
Ani bohovia nespočítateľných náboženstiev
Nezmôžu nič proti tejto dobe úpadku
Pretože my sme teraz prišli na to
Že nie sú žiadne tróny tam hore, na nebesiach“
A veľkolepá, dych berúca skladba následne končí tak, ako začala; akustickým a ukľudňujúcim tichým epilógom. Avšak doska pokračuje ďalej. Nasledujúce
dva tracky „Through By Blood And Thunder“ a „Blood And Iron“ tvoria akoby pokračovanie úvodnej skladby a tento fakt je umocnený skutočnosťou, že obidva songy začínajú rovnakým gitarovým akustickým motívom. A hlavne Krv a železo vytiahne ďalší z tromfov, kedy BATHORY dokonale operuje s dynamikou piesne. Ako ďalšia v poradí príde na rad melodický hit „Under The Runes“, prostredníctvom ktorej sa Quorthon vracia citeľne do dôb „Hammerheart“, aby tak prišiel svižný a úderný predel dosky pred dvomi takmer bratskými valivými kusmi „To Enter Your Mountain“ a „Bond Of Blood“, ktorý má základ v skladbe z roku 1987 „In Nomine Satanas“.
A na záver príde snáď najväčšie prekvapenie, ktoré však do celku dokonale zapadá, aby ho korunovala tým najlepším možným spôsobom. Jedná sa o song „Hammerheart“, ktorý Quorthon celý postavil na pre aranžovanom klasickom kuse Gustava Holsta. Planets (tým, ktorí toto veľdielo nepoznajú, vrelo odporúčam zoznámiť sa s ním), konkrétne časti Jupitera. A na samotný koniec príde naposledy tajomné a pritom tak známe outro. Samotný Quorthon uvádzal, že po dokončení „Twilight Of The Gods“ sa cítil hudobne úplne prázdny a svoju muzikálnu púť považoval (minimálne pod menom BATHORY) za definitívne ukončenú. A tak prišli na radu výberové dosky „Jubileum“.
Dagon