Quorthon po dokončení svojho posledného majstrovského diela „Twilight Of The Gods“, ktorým zavŕšil vývoj svojej starouhorskej hordy BATHORY cítil, že v tejto chvíli povedal svetu to, čo mal a že v studnici inšpirácie a inovácie siahol až na úplné dno. A kým si ujasnil ďalší umelecký smer, firma Black Mark prišla na trh s kolekciou troch výberových albumov, súhrnne pomenovaných „Jubileum“. (Tu trochu porušíme chronologickú nadväznosť jednotlivých diel, pretože album „Jubileum III“ vyšlo v skutočnosti až v roku 1998 po vydaní dosiek „Requiem“, „Octagon“ a „Blood On Ice“. Avšak z hľadiska výberových opusov mapujúcich históriu BATHORY sa javí zmysluplnejšie hodnotiť všetky tri časti v jednom celku.)
Jubileum Volume I (CD-1992, Black Mark Production)
Prvá časť albumov mapujúcich históriu Quorthonovej temnej hydry teda vyšla zhruba rok a pol od doby, čo bol na trh uvedený opus „Twilight Of The Gods“. A treba povedať, že dielo s erbovou capou hlavou na obale (podobne ako následné dve pokračovania) nebolo len obyčajnou „bestofkou“ prinášajúcou notoricky známe skladby bez výraznejšej pridanej hodnoty. Na to boli archívy BATHORY až príliš preplnené pozoruhodnými skvostami. Iste, základnú kostru tvoria songy z predchádzajúcich diel. Konkrétne debut „Bathory“, dvojka „The Return……“ a päťka „Hammerheart“ sú zastúpené jednou skladbou, „Under The Sign Of The Black Mark“a „Twilight Of The Gods“ dvomi songami a konečne „Blood, Fire, Death“ štyrmi pripomenutiami.
No skutočné zberateľské skvosty predstavujú zvyšné štyri zabudnuté klenoty. Prvým v rade, ktorý celú kolekciu otvára je intro „Rider At The Gate Of Dawn“ svojou atmosférou tvoriace akýsi stret medzi temnými introdukciami prvých troch dosiek a bojovým úvodom Krvi, ohňa, smrti, ktoré malo pôvodne v roku 1987 otvárať plánovaný, no nikdy nedokončený album „Requiem“. Po jeho doznení sa na poslucháča vyvalí kus „Crawl To Your Cross“ z roku 1989 predstavujúci zbesilú tvár BATHORY, perličkou ktorého je nepochybne značne kolísajúce a nevyrovnané tempo bicích. Ako tretia v poradí sa predstaví záležitosť „Sacrifice“, ktorá je samozrejme známa z debutu, no v tomto prípade sa jedná o čosi pomalšiu verziu s výrazne lepším zvukom, ktorá sa predstavila na dávnom výbere „Scandinavian Metal Attack“ vo februári 1984. No nepochybne najcennejším skalpom je šiesta v poradí „You Don´t Move Me (I Don´t Give a Fuck)“ zo štvorskladbového dema z júna 1983. Čo sa týka ostatných songov, je možné konštatovať, že v porovnaní s dvojkou prináša prvé jubileum o poznanie rýchlejšie a blackovejšie skladby.
Jubileum Volume II (CD-1993, Black Mark Production)
Jubilujúca dvojka je na tom (čo sa týka mimo albumových záležitostí) najslabšie, keďže prináša iba tri predtým nepočuté songy. Inak je debut „Bathory“, „Blood, Fire, Death“ a „Under The Sign Of The Black Mark“ zastúpené po jednej skladbe, a dvojka „The Return……“ spolu s „Hammerheart“ a „Twilight Of The Gods“ dvoma záležitosťami.Tie spomínané tri kompozície nepochádzajúce zo žiadnej z vyššie spomínaných dosiek sú „The Return Of The Darkness And Evil“ vystrihnutá opäť z reprezentatívneho výberu „Scandinavian Metal Attack“, rýchly a úderný song „Burnin´ Leather“ z nezrealizovaného albumu „Requiem“ z roku 1987 a ďalšia čierna perla z debutového dema z júna 1983 „Die In Fire“. „Jubileum Volume II“ obsahuje oproti pätnásť skladbovej jednotke iba dvanásť zásekov, čo je spôsobené hlavne umiestnením dlhých majestátnych kusov presahujúcich desaťminútovú hranicu ako „One Rode To Asa Bay“, „Shores In Flames“ a „Twilight Of The Gods“.
Jubileum Volume III (CD-1998, Black mark production)
Tretia (a posledná) výročná záležitosť, ktorej sa dostalo v porovnaní s dvomi predchodcami citeľne väčšej kritiky prináša paradoxne najviac raritného materiálu – z celkového počtu pätnástich skladieb šesť, teda viac než tretinu dosky. Čo sa týka albumového materiálu, ten je tentoraz rozdelený absolútne rovnako. Dosky „Requiem“ (z roku 1994), „Octagon“ a „Blood On Ice“ sú zastúpené bratsky tromi kusmi. A zvyšok?
V prvom rade sú tu dve záležitosti z dávneho dema z mája 1984 – druhá v poradí „Satan My Master“ a desiata „Witchcraft“. Ťažko povedať, či tieto dva songy boli nahrávané súčasne s debutom „Bathory“, no výsledný zvuk by tomu nasvedčoval. Potom tu máme opäť niečo z veľmi plodného roku 1987, konkrétne song z októbra „In Nomine Satanas“, ku ktorému sa Quorthon vrátil v čase komponovania dosky „Twilight Of The Gods“, kde nájdeme jeho prepracovanú podobu pod názvom „Bond Of Blood“. Zaujímavosťou tejto piesne je tiež to, že úvodné písmená textu dávajú spolu názov songu, ako tomu bolo v minulosti pri kusoch „The Golden Walls Of Heaven“ a „Dies Irae“. Ďalej sú tu dve záležitosti z februára 1995, „Resolution Greed“ a „Genocide“, ktoré vznikali pôvodne ako súčasť dosky „Octagon“, no boli stiahnuté kvôli prílišnej kontroverznosti textov (druhá v poradí sa zaoberá genocídou počas druhej svetovej vojny). No a posledná vec sa viaže k doske „Hammerheart“, konkrétne k songu „Valhalla“. BATHORY tento opus pripomenuli trackom „Valhalla Backing Vocals Multitrack Sample“ a ako už napovedá samotný názov, jedná sa o zborové vokály tohto skvostu.
Názory na zmysluplnosť tejto kompilácie sú rôzne, no ja v nich vidím jednoznačné pozitívum v ktorom sa dokonale vyrovnanou formou snúbila celá história tohto švédskeho hudobného fenoménu. Rozhodne menšiu opodstatnenosť vidím vo vydaní kompilácie „In Memory Quorthon“ z roku 2006, ktorú (hoci prináša navyše coververzie „God Save The Queen (Sex Pistols), „War Pigs“ (Black Sabbath), „Ace Of Spades“ (Motorhead) a „I´m Only Sleeping“ (The Beatles)) pokladám za celkom zbytočnú.
BATOHRY teda týmto počinom zavŕšili jednu kapitolu svojej existencie a samotný principál Quorthon sa v roku 1994 prihlásil pod svojim umeleckým menom sólovou doskou pod jednoduchým názvom „Album“.
Dagon