Metalová muzika tak, ako ju poznáme dnes určite nevznikla len tak zo vzduchoprázdna, nejakým božským (či skôr satanským) vnuknutím. To ani náhodou. Jej korene určite siahajú kdesi do prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, kedy to všetko začalo. A toto prapôvodné podhubie zase malo svoje inšpiračné zdroje v interpretoch o dekádu starších… a takto by sme mohli pokračovať až kamsi k jaskynnému človeku, kdesi na úsvite Vekov. Všetko so všetkým súvisí a je prakticky nemožné nájsť jasnú a jednoznačnú deliacu čiaru, odkedy sa dá vcelku jednoznačne hovoriť o tom ktorom štýle. Je to nemožné, no až na dve výnimky a tými sú black a pagan (viking) metal. Dovolím si totiž tvrdiť, že tieto dve odnože by neboli tým čím sú dnes, keby nebolo jednej konkrétnej hordy pod menom BATHORY.
Za touto tajomnou existenciou , ktorej korene siahajú až domov, na Slovensko nestál nikto iný ako Thomas Börje Forsberg, celému umeleckému svetu známejší pod štýlovým pseudonymom Quorthon. A keďže 3. júna uplynulo rovných 10 rokov od jeho predčasného skonu, je načase pripomenúť si všetky čierne diela, pod ktorými bol tento výnimočný umelec podpísaný. A prvým z nich je debutová doska „Bathory“ z roku 1984.
Bolo to niekedy v priebehu roku 1983. Mladého, iba sedemnásť ročného Forsberga škola nepriťahovala ani náhodou a tak sa v tomto veku rozhodol vrhnúť sa do víru školy života. Zamestnal sa v malom vydavateľstve Tyfon, ktoré patrilo ďalšiemu z tajomných mien spojených s BATHORY – Bossovi. Tvrdilo sa, že sa jedná o Thomasovho otca, no on sám túto informáciu vyvrátil so slovami, že Boss je iba o 15 rokov starší, ako on sám. Apropo informácie, to je kapitola sama o sebe. Thomas sa v počiatku kariéry zámerne vyhýbal novinárom a v neskoršom období, kedy začal poskytovať interview celkom často si neraz zámerne odporoval a popieral predtým povedané veci, takže dopátrať sa pravdy je neraz problematické. Ale aj to všetko patrilo a patrí ku kultu tejto hordy.
Umelecký pseudonym je vec, ktorá sa v hudbe používala a používa snáď od nepamäti a mladý Forsberg nebol výnimkou. Pôvodne si zvolil meno Ace (podľa svojho obľúbeného gitarového hrdinu Aceho Frehleyho z Kiss), ktoré neskôr zmenil na Black Spade, aby sa cez Ace Shoot dostal až ku konečnému nicku Quorthon, ktoré našiel v liste démonov. Podobnou metamorfózou prešiel i samotný názov kapely, ktorá sa premenovávala z pôvodného Nosferatu, cez Natas, Mephisto, Elizabeth Bathory a Countess Bathory až ku konečnému BATHORY.
Kapitolou samou o sebe, ktoré bude vyvolávať špekulácie už asi naveky je tiež zostava, ktorá nahrávala ten ktorý album. Quorthon samotný o tejto téme nikdy veľmi zhovorčivý nebol a čo sa týka zostavy v počiatkoch BATHORY o nej sa vyjadroval, že kapelou prešlo viac hudobníkov, než sa ich vystriedalo v Deep Purple. Rovnako nie je pravdou, že by BATHORY nikdy neodohrali žiadny koncert. V úplných počiatkoch kariéry sa predstavili naživo 6 alebo 8 krát, no Quorthon veľmi rýchle prišiel na to, že live prezentácia nie pre neho to pravé. A tak zostávali iba nahrávky.
Tou prvou, na ktorej sa BATHORY predstavili je výber „Scandinavian Metal Attack“ , ktorý uzrel Temnotu sveta 19. januára 1984 a naši čierni elfovia sa na ňom predstavili songami „Sacrifice“ a „The Return Of Darkness And Evil“. No tá pravá nálož explodovala až 2. októbra a svet už nebol ako predtým… (V skutočnosti kapela nahrala aj demo so skladbami „“Sacrifice”, „Live in Sin”, „Die In Fire” a „You Don’t Move Me (I Don’t Give A Fuck)”, ktoré však nikdy nebolo oficiálne šírené).
Quorthon v počiatkoch nechcel nič iné, ako skombinovať zvuk Motorhead s divokosťou GBH a temným svetom textov BLACK SABBATH. A samozrejme, bol tu už Venom, v ktorom našiel Quorthon v počiatkoch (aj keď to nerád počúval) silný zdroj inšpirácie. Ako dôkaz si stačí porovnať texty z prvých dvoch albumov, ktoré sú od Venom kradnuté po celých slohách, rôzne prehádzané. No napriek tomu, BATHORY (okrem Qurothona tvorili kapelu pravdepodobne basák Rickard Ribban Bergman a bicman Stefan Larsson) našli hudobný kameň mudrcov a zo známych ingrediencií sa prostredníctvom debutového albumu zrodil ten pravý a najrýdzejší black metal (hoci s týmto názvom prišli dva roky predtým už spomínaní VENOM).
Čo vôbec povedať o tomto skvoste, ktorý nestratil nič zo svojej zlovestnej krásy ani dnes po 30 rokoch (mimochodom, pôvodný názov debutu bol „Pentagrammaton“, no ten bol zamietnutý pre jeho podobnosť so slovom „Pentagon“)? Tento krátky, ani nie 24 minút trvajúci monument je niečo, čo zo základu zmenilo vnímanie extrémnej hudby nejednej čiernej duše. A navyše cover albumu, ktorý predstavuje ten najpravovernejší obal, aký si možno pre black metalový opus vôbec predstaviť. Jeho autorom je Jos A. Smith, ktorý ňou v roku 1981 vyzdobil knihu Erica Jonga „Witches“.
Hneď v úvode prichádza zvuk tlmeného dažďa a zavýjajúceho vetra do ktorého sa miesi zvuk polnočného kostolného zvonu… vietor znenazdajky naberá na sile a potom… PRÁSK. A nič už nebolo také, ako predtým. Úvodný kus „Hades“ prináša ten pravý zvuk toho najčernejšieho Pandemónia, ktorý dokázalo vyčariť iba legendami opradené štúdio Heavenshore a ktorý sa do dnešných dní márne snaží napodobniť nejedna čierna hydra. To, že sa jednalo o kúzlo nechceného dosiahnutého v garáži plnej náhradných dielov Porsche kdesi na stockholmskom predmestí, je dnes vecou verejne známou. No myslieť si, že debut BATHORY prináša podpriemerný a nevyzretý materiál, by bolo chybou. Jednoduché songy majú premyslene vystavanú štruktúru, kde je všetko na svojom mieste. A o gitarovej zručnosti hlavného protagonistu vás presvedčia mimo iného aj vyspelé gitarové sóla prítomné prakticky v každom jednom songu. No a nad tým všetkým hlas, ktorý do dnešných dní nemá obdoby.
To, že hudobne prvotina „Bathory“ čerpá z už spomínaných Motorhead vám dosvedčí napríklad položka „Armageddon“ ,začínajúca riffom, ktorý by bez problémov zapadol do Lemmyho repertoáru. Celý opus sa nesie v rýchlom tempe a jedinou výnimkou v tomto smere je predposledný track „Raise The Dead“, ktorý vo svojej pomalosti naberá obludne uhrančivých rozmerov a mierne napovedá, kam sa Quorthon bude uberať v budúcnosti. Ale inak tvorí „Bathory“ vzácne vyrovnaný epos, z ktorého iba ťažko vybrať ten najlepší kus. Napriek tomu som si tu našiel svojich osobných favoritov v podobe piesní „Reaper“, „Sarcifice“, „In Conspiracy With Satan“ a „Raise The Dead“. Záver obstará tajomné a pritom tak dobre známe outro a po dvadsiatich troch minútach a dvadsiatich piatich sekundách je po všetkom. No cesta skazy a čiernej smrti začala, aby ju už nikto nikdy nedokázal zastaviť. BATHORY sa o pár mesiacov, počiatkom roku 1985 predstavili na druhom pokračovaní „Scandinavian Metal Attack II“ so skladbami „Hades“ a „War“, aby v tom istom roku pripravili pokračovanie debutu pod názvom „The Return…..“
Dagon