Aktuálne a dlho očakávane splitko dvoch štýlovo ale i personálne spriaznených kapiel AEON WINDS a CONCUBIA NOCTE bolo dielom sľubujúcim kvalitu, ktorá nie je vždy samozrejmosťou. A navyše, daný formát nahrávky vytváral predpoklady vydať sa smerom, ktorý nemusí byť tak samozrejmý, čo sa radových albumov týka. Nebudem dlho napínať a dopredu prezradím, že obidve tieto očakávania boli viac či menej naplnené.
Prvá vec, ktorá je zrejmá už pri letmom pohľade, je grafická podoba nosiča. Ani v tomto smere nebolo nič ponechané náhode. Rukopis Folkingrimm Art je síce okamžite jasný a navyše bol titulný cover použitý už na 50 kusovom EP „Vlčou krvou“. No aktuálne splitko ponúkalo v tomto smere oveľa viac možností a musím povedať, že tie boli bezo zbytku naplnené. Takže po vizuálnej stránke absolútna spokojnosť. Poďme sa teda pozrieť na to najpodstatnejšie, čím myslím samotnú hudobnú náplň. Deväť tu prítomných skladieb si obidve kapely rozdelili takmer rovnako, pričom prvé štyri príspevky patria AEON WINDS, po ktorých prevezme na zvyšných päť songov slovo CONCUBIA NOCTE.
Úvod patrí záležitosti „Echoes Of Battle“, čo nie je nič iné ako ambientne/akustické intro vyvolávajúce pocit melanchólie, smútku a istého očakávania pred nadchádzajúcou bitkou. Postupne sa k týmto zvukom pripája pochodový rytmus bicích a heroické, tak trochu quorthnonovské vokály veštiace, že záverečný a rozhodujúci krvavý stret práve nastáva. A príde hneď vzápätí prostredníctvom „The Path Of Devouring Flames“. Black metalový nástup v strednom, silne melodickom tempe nechávajúci sympaticky vyniknúť každému nástroju, aby v konečnom dôsledku ohromil svojim mohutným a masívnym dychom. Skladba plynie v pomerne nemennom duchu s chvíľkovými výpadmi do rýchlejších temp, či naopak o poznanie melodickejších pasáží. Jediné čo zamrzí je silne utopený vokál, zanikajúci navyše vo vlastnej studenej ozvene, avšak tento nedostatok sčasti nahradia občasné klávesové výpady plniace funkciu oživujúcich elementov. Ďalšou v poradí je opätovné, tentoraz čisto ambientné skľudnenie „In Times Of Old“, ktoré dokáže svojim prevedením razom vykúzliť naozaj podmanivú amtosféru. Melancholická melódia miešajúca sa s hlasmi lesa, ku ktorým sa po troch minútach pridá hrejivý zvuk akustickej gitary prinášajúcej starú melódiu evokujúcu dávno zašlé časy slovanskej slávy. A korunou tohto drahokamu je záverečná vložená pasáž „Na Kráľovej holi“, vďaka čomu by som „In Times Of Old“ označil za vrchol tohto štvorskladbového príspevku AEON WINDS, nebyť záverečnej cover verzie „Inno A Satana“ od nikoho iného ako samotného Cisára. Úvod obstará mohutné klávesové intro, po ktorom nasleduje song, ktorý je sám o sebe predurčený k tomu, aby bol ozdobou každej hudobnej kolekcie. A rovnako znie v Svarthenovom podaní (s prispením pár ďalších spoluhráčov), pričom obzvlášť pozitívne hodnotím Dis Paterove čisté vokály. Vďaka tomuto príspevku sa AEON WINDS lúči v naozaj veľkolepom štýle.
Produkcia CONCUBIA NOCTE začína (podobne ako spomínané EP „Vlčou krvou“, ktoré bolo ochutnávkou tohto splitka) amientným introm „Tok“ z dielne Misty Forest, ktoré zaznelo už na splitku s Krajinami Hmly „Keď padnú hmly“. A je to presne jeho pomalá, temná a depresívna atmosféra evokujúca vzdialene Mortiisove projekty Fata Morgana a Vond, ktorá najlepšie uvedie nadchádzajúce štyri songy. Prvým je rýchla black metalová vec „Vlčou krvou“ s hosťujúcim vokalistom Carpathom, nesúca sa v pomerne rýchlom tempe. Ide v podstate o klasický čierny kov so silným dôrazom na pohanské časy evokujúce melódie, vystavané 
prevažne klávesovými linkami, ktoré sú vďaka Svarthenovi podobné tým, pod hlavičkou AEON WINDS. Druhá v poradí „Močiare“ uberie na rýchlosti, čo však poľahky doženie svojim valivým a hutnejším tempom pripomínajúcim zhodne so svojim názvom zradnú pascu bezodného bahna čiernych močiarov. Celý song je v podstate vystavaný na jedinej melódií s menším prispením klávesových plôch, ktoré sa tentoraz krčia pod príkrovom gitarových nánosov. Predposledný track „Večná vôľa“, ktorý akoby v sebe zahrňoval to najlepšie z predchádzajúcich dvoch skladieb uvedie dlhá inštrumentálna pasáž a s nástupom Černorogovej vokálnej linky vystupuje tento song na samotný vrchol toho, čo CONCUBIA NOCTE ponúka. Samotný záver patrí novo nahranej verzii „S posledným lúčom slnka“, ktorú na svojom albume „Urheimat – volanie havranov“ predstavila KARPATHIA. Vzhľadom na to, že na spomínanom opuse boli prítomní hudobníci podieľajúci sa aj na tomto splitku, zapadá skladba bez väčších problémov do produkcie CONCUBIA NOCTE. A konečne je možné tento track počuť v dôstojnej zvukovej podobe, keďže originál pôsobil v tomto smere naozaj žalostným dojmom.
Napriek tomu, že zameranie jednotlivých skladieb (hlavne v prípade AEON WINDS) by mohlo zvádzať k dojmu, že ako celok táto kolekcia nedrží pohromade, opak je pravdou a všetkých deväť tu prítomných songov vytvára zmysluplný black metalový monument s nemalou dávkou zašlých pohanských čias a atmosférického ambientu. A rozhodne je kúpa tohto CD povinnosťou pre všetkých fanúšikov (nielen) domácej čiernokovovej scény.
Dagon
https://www.facebook.com/Concubia-Nocte-348021545213780/