V dnešnom rozbore na ďalšie z nekonečného radu hudobných diel sa pozrieme na čosi z domácich luhov a hájov. A dopredu musím povedať, že to nebude len tak nejaký opus. ABBEY OV THELEMA – zoskupenie okolo temnej duše a čierneho mozgu Delgrasta totiž na svojom druhom plnohodnotnom albume predvádza niečo, s čím sa rozhodne nestretnete každý deň. „Liber DCLXVI“ (alebo 666, ak latinské číslice nahradíte arabskými) totiž predstavuje veľmi ambiciózne dielo, ktoré vo svojej veľkoleposti balansuje na hrane medzi ultimátnym umením a umelo nafúknutým gýčom.
Najnovší opus ABBEY OV THELEMA prináša na hracej ploche dosahujúcej takmer osemdesiatich minút, čím napĺňa kapacitu strieborného kotúča doslova do poslednej sekundy šesť plnohodnotných kompozícií, ktoré do plného počtu dopĺňa nulté intro. A dvojica protagonistov rozvíja svoje rozprávačské umenie do naozaj netušených plôch. Jednotlivé tracky sa pohybujú kdesi na hranici desiatich minút (alebo lepšie povedané za ňou), pričom záverečný epos „De Conclusione Saeculi“ dosahuje dĺžku dvojnásobnú. Je naozaj pozoruhodné, čo za monštrózne dielo dokázal Delgrast skomponovať od apríla do októbra 2011. „Liber DCLXVI“ je totiž kompletne jeho výtvorom, keď okrem samotného komponovania a lyrickej náplne (kompletne v mŕtvom jazyku latinskom), má na starosti tiež spev, programovanie a orchestrálnu časť, aby ho svojim gitarovým umením podporil Quadrun s občasným prispením ženských vokálov v podaní Denisy Lizoňovej a Dominiky Kapustíkovej. Toľko fakty. Čo teda ABBEY OV THELEMA ponúka?
„Liber DCLXVI“ predstavuje veľkolepý koncepčný príbeh rozprávajúci svoju podobu Apokalypsy podľa Jána. A musím povedať, že ak ustojíte ten nesmierny príval autorovej kreativity, budete vtiahnutí do deja a odmenení naozaj mierou vrchovatou. No obávam sa, že takých nebude mnoho. Delgrast totiž útočí na poslucháčove uši počas celej hracej doby bez oddychu a naplno, pričom jeho štýl by sa dal charakterizovať ako zrážka avantgardného black metalu so štipkou ambientu, či voľných jazzových motívov. Hlavne prvý kus „De Apocalypsi Ioannis“ ide v tomto smere až na absolútnu hranicu (či skôr riadny kus za ňu), akoby nám chalani chceli dokázať, čoho všetkého sú schopní. A tak jednoducho počas celých desiatich minút nestíhate sledovať všetky tie rytmy, zvuky a koláže ukryté v mnohých vrstvách a ktorých je v konečnom dôsledku viac, než je zdravé. A hoci je black metal všadeprítomný, gitary a basa sú občas (a to nielen v tejto úvodnej stope, ale počas celého albumu) prekryté klávesovými plochami, ktoré ženie neúnavne dopredu zvuk naprogramovaných bicích. A práve v tom tkvie tá najväčšia a najpodstatnejšia slabina dosky. Zvuk bubnov je síce zvládnutý obdivuhodne, no aj tak si na mnohých miestach uvedomíte až príliš bolestne, že ich neobsluhuje človek z mäsa a kostí. No musím povedať, že tento negatívny dojem sa s pribúdajúcou stopážou len a len vylepšuje, aby ABBEY OV THELEMA svoj opus viac než slušne vygradovala v posledných troch položkách. A ak začiatok tejto cesty trpí nedostatkom melódií, tie sa akoby zázrakom dostavia v „De Condemnatione Magnae Babylon“. Síce neohromia svojou dotieravou podmanivosťou (čo by bolo nepochybne na škodu), ale svoj účel plnia nad očakávanie spoľahlivo. A to nehovorím o nasledujúcej „De Hexakosioihexekontahexaphobia“ (schválne si zistite, čo toto slovo znamená), v ktorej ja osobne vidím jasný vrchol celého snaženia. Začiatok v rýchlom tempe opäť ponúkne niečo málo melodiky, aby sa celý song vo svojej polovici zlomil do pomalého tempa, vykresľujúc tak dokonale plasticky obraz večného zatratenia. A potom záverečná „De Conclusione Saeculi“, ktorá sa rozlúči v majestátnom duchu, aby počas svojej hracej doby zhodnotila všetko to, čo bolo povedané v predchádzajúcich položkách a vytvorila tak akýsi album v albume.
„Liber DCLXVI“ predstavuje vskutku nevšedné dielo, pričom jeho obludná dĺžka je jeho najväčšou prednosťou a slabinou súčasne. Ak totiž chcete odhaliť nespornú podmanivosť jeho príbehu, musíte načúvať a vnímať naozaj pozorne počas celého dejstva. Odmenou bude naozaj dokonalý hudobný zážitok. No je to úloha skutočne titánska a obávam sa, že málokto bude mať toľko vôle toto kúzlo objavovať. A tak by som odporúčal zoznamovať sa s týmto opusom postupne, kvapku po kvapke. A ako najlepšia ochutnávka sa mi javia už spomínané tri záverečné eposy. Pre tentoraz dávam ABBEY OV THELEMA palec hore, no pre budúcnosť by malo v tomto prípade platiť, že menej je niekedy viac.
Dagon