Ak by sa hodnotili kapely a hudobné projekty podľa svojej aktivity s akou chrlia stále nové a nové nahrávky, slovenské ambient/idnustrial/noise duo A. a D. za občasného prispenia spriatelených hudobníkov by rozhodne obsadilo najvrchnejšie priečky. Svoje diela totiž prinášajú s frekvenciou naozaj obdivuhodnou. Veď aktuálne EP je už piatym nosičom vypusteným medzi fans v priebehu posledných dvanástich mesiacov. Podobné čísla by mohli zvádzať k dojmu, že sa v tomto prípade jedná o jasnú prevahu kvantity nad kvalitou, ale opak je pravdou. No spomínanú tvorbu môžeme rozdeliť na dva samostatné celky. Jednu skupinu tvoria dlhohrajúce albumy („Crowned And Conquering Child“, „Dosebazostúpenie“), či tu viac, tu menej bizarné výsledky vzájomnej spolupráce (alebo podľa samotnej kapely kolaborácie), ako „1677“. A tou druhou skupinou sú EP vydania v striktne digitálnej podobe, ktoré majú byť pomenovávané podľa jednotlivých písmen hebrejskej abecedy a ktoré tvoria akési premostenia, či skôr experimentálnejšie a neuchopiteľnejšie odbočenia medzi radovkami. A tak po úvodnom „א“, tu teraz máme následníka „ב“.
Kontinuitu predošlého a súčasného kusu jasne zobrazuje už titulný čierno-biely cover prinášajúci opäť ten dobre známy výjav čiernej omše, kdesi uprostred viktoriánskeho Anglicka. Crowley by zaplakal radosťou. A pravdivosť mojich predchádzajúcich slov potvrdzuje hneď prvý track „Messe Noire“, prinášajúci zvuk zlovestného organu, vítajúceho nás na tomto tajomnom rituáli v očakávaní tých najčernejších prežitkov. Tak jednoduché, ale zároveň tak podmanivé. Spomínaný organ, nerušený žiadnym iným zvukom dokáže navodiť tú správnu a jedinú možnú atmosféru. A nasleduje samotný zakázaný rituál predstavovaný nasledujúcimi tromi položkami „The Heart Girt With A Serpent“, „ Climbing Down The Qlipoth“ a „The Abomination Of Desolation“, pričom posledná menovaná dosahuje dĺžky celých 22 minút. Čo môžete od tejto trojice očakávať? Musím povedať, že pre mňa osobne predstavujú tieto tracky jasný vrchol nielen celej tejto päťskladbovej kolekcie, ale aj tvorby 777 BABALON ako takej. V podstate sa jedná v prvých dvoch prípadoch o klasické black metalové kusy, ktorý v tretej „The Abomination Of Desolation“ nahradí doom/black. No jedinečnosť tohto diela spočíva v tom, že dvojica hlavných protagonistov A. a D. zabalili tento metalový produkt do silného a nepriedušného príkrovu pozostávajúceho z masívneho noise skeletu, na ktorý je pripojený tenký, ale zároveň pevný ambientný plášť. A výsledok je jedným slovom uchvacujúci a neskonale podmanivý zároveň, vystavaný s neuveriteľnou rafinovanosťou, ktorá pôsobí na prvý pohľad primitívne a monotónne, no s pribúdajúcou hracou dobou k svojmu úžasu zisťujete, že sa prepadáte stále hlbšie a hlbšie do čierno-čiernych a bezodných priepastí vlastného Ja. 777 BABALON vám nastavuje zrkadlo, v ktorom budete čeliť svojim vlastným démonom a nočným morám. A pokiaľ tento desivý a zároveň očistný rituál prežijete, vystúpite z tej bezodnej kobky za zvukov záverečného silne ambientného rozlúčenia „The Domain Of Saturn“.
Chápem rozhodnutie 777 BABALON vydávať tieto silne experimentálne kusy (či akési albumy v „zátvorke“) v striktne digitálnej podobe, no zároveň cítim, že tento materiál by si CD podobu rozhodne zaslúžil. A priznám sa, že si ani v náznakoch neviem predstaviť, s čím môže táto dvojica šialených géniov prísť nabudúce.
Dagon