Ambient – v mojich očiach ten najobjavnejší, najmenej zviazaný a zďaleka nevyčerpaný hudobný štýl. 777 BABALON – jedna z nových a nekonvenčných akvizícií na poli elektronického šialenstva. A logicky sa núka úvaha, že to čo vzíde z takéhoto spojenia musí byť značne originálnym a jedinečným výstupom. A pointu prezradím už na začiatku. Je tomu naozaj tak.
Táto slovenská dvojica ukrytá pod pseudonymom A – sample a D – vokály má za sebou síce iba dva roky existencie, no aj za takú krátku dobu má na svojom konte obdivuhodné množstvo vydaného materiálu. A čo je rozhodne potešiteľné, táto spomínaná kvantita kráča ruku v ruke s naozaj vyrovnanou a značnou kvalitou. Ba čo viac: práve recenzované štvorskladbové EP nazvané jednoducho „א“ vychádza prakticky súčasne s naozaj vyšperkovaným vydaním albumu „Crowned And Conquering Child“ ktoré nepoteší iba ucho, ale mierou vrchovatou aj oko každého fanúšika. EP je v tomto smere značne ochudobnené. Kapela sa tentoraz rozhodla k jeho šíreniu iba čisto digitálnou formou, pretože (podľa ich vlastných slov) sa jedná o jeden z formátov o ktorý sa ešte nepokúsila.
Opísať to, čo 777 BABALON na svojich nahrávkach prináša nie je vecou až tak problematickou. Pre dostatočný opis toho, čo ich opusy ponúkajú stačia slová ambient a nosie a náplň ich hudobných sfér je prakticky úplná. Pre priblíženie ma ako prvé napadá rodinné duo Druhá Smrt s tým rozdielom, že 777 BABALON nezotrváva tak striktne v atmosfére hlbokých a monotónnych zvukových stien valiacich sa na vás ako zhmotnená negativita a stelesnená depresia, ale odvážne sa púšťa aj smermi, ktoré by ste od projektov podobného razenia možno až tak úplne nečakali. No toto spestrenie má mnohokrát za následok pokles do stále väčších hĺbok vlastného podvedomia ovládaného tými najutajenejšími personálnymi démonmi.
Ak porovnávam „א“ s bratským albumom „Crowned And Conquering Child“ musím povedať, že EP je citeľne neprístupnejším a možno nie tak podnecujúcim dielom, ale svoje čaro istotne má. A jeho náplň je možno rozdeliť na dva samostatné celky. Prvé dva tracky „Beyond The Exoteric Cult“ a „God Is Dead“ prinášajú takmer čistý a len minimom kontaminačných prímesí poškvrnený noise, pričom na vyjadrenie všetkého podstatného stačí hracia plocha dosahujúca štyri, resp. šesť minút. Monotónne a zároveň nervné zvuky doplnené o odľudštené a apatické proklamácie prinášajú dôkaz toho, že boh je definitívne mŕtvy a jeho miesto s konečnou platnosťou zastáva nekonečný kybernetický priestor plný jednotiek a núl. Dva spomínané tracky dokážu navodiť dostatočne odľudštenú atmosféru zmaru, no to najpodstatnejšie nás ešte len čaká. Podstatné kúzlo EP „א“ totiž spočíva v zostávajúcich záležitostiach „Mysteria Montis Nigri“ a hlavne „Walpurgisnacht“. Noise v tomto prípade naplno ustúpi minimalistickému ambientu, ktorý však na ploche dosahujúcej polhodinu dokáže poľahky opantať vašu myseľ a odniesť ju do vzdialených sfér snových vízií meniacich sa razom na tie najdesivejšie a nikdy nekončiace temné nočné mory. Tlmený a hlboký hukot je však vystavaný s citom pre gradáciu a v tej pravej chvíli z neho opatrne a nerušene vyvstávajú jednoduché, no svojim spôsobom podmanivé melódie. Temnota, zvrátenosť, zmar a skazenosť odhalené skrz prastaré a zapovedané rituály Smrti. Presne takýto pocit vo mne „Walpurgisnacht“ evokuje znovu a znovu a ja prepadám do jeho nekonečne bezodného objatia.
Napriek tomu, že „א“ za svojim predchodcom „Crowned And Conquering Child“ mierne zaostáva každý, kto rád podľahne minimalistickej ambientnej produkcií jeho kúzlu poľahky a rád prepadne. A navyše, treba ho brať ako nadýchnutie pred ďalším pre kapelu oveľa podstatnejším albumom, ktorý bude podľa ich vlastných slov vyvrhnutý do temnoty sveta ešte tento rok.
Dagon