WOLVES IN THE THRONE ROOM – Thrice Woven (CD-2017, Artemisia Records)

Priznám sa, že nové dielo z dielne WOLVES IN THE THRONE ROOM bolo v mojom prípade jedným z najočakávanejších vôbec a tento stav mal hneď dve príčiny. Za prvé išlo o jednoduchý fakt, že táto vlčia svorka, ktorých jadro tvorí bratská dvojica Weaverovcov , konkrétne Aaron (bicie, klávesy) a Nathan (gitara, spev), ktorých svojou gitarou a spevom dopĺňa Kody Keyworth, predstavuje pre mňa jednu z najdôležitejších čierno kovových entít spoza Atlantiku. A druhou vecou spojenou s nemalou zvedavosťou bolo, ako sa vlkom podarí reparát za predchádzajúce dielo „Celestite“, ktoré predstavovalo pokus o určitý ambientne-gitarový experiment, ktorý však nevyšiel celkom podľa predstáv a za ktorý kapela zožala množstvo negatívnej a treba povedať, že do veľkej miery aj zaslúženej kritiky. Tak či tak, trojročné obdobie nepríjemného tvorivého ticha je preč a predo mnou leží digipacková podoba novinky nazvanej „Thrice Woven“.

Zoznámenie prvé:
Po prvom vypočutí som mohol s úľavou skonštatovať, že WOLVES IN THE THRONE ROOM sú späť presne v podobe, v akej som ich mal vždy rád. Štyri dlhé kompozície pohybujúce sa v medziach deviatich až dvanástich minút, doplnené jedným, necelé tri minúty trvajúcim intermezzom, naplnené dobre známym vlčím black metalom doplneným dlhými ambientne-atmosférickými vsuvkami tvoriacimi plnohodnotné časti skladieb samotných.

Zoznámenie druhé a tretie:
Musím povedať, že „Thrice Woven“ mi pod kožu nelezie tak ľahko, ako tomu bolo v prípade opusov „Diadem Of 12 Stars“, „Two Hunters“, „Black Cascade“ či „Celestial Lineage“. Iste, niektoré pasáže (hlavne tá ambientná v prvom songu „Born From The Serpent’s Eye“ nesená snovým hlasom hosťujúcej Anny von Hausswolff a smutne heroická v nasledujúcej „The Old Ones Are With Us“), ma uchvátili už pri prvom vypočutí, ale so zvyškom mám stále isté problémy. Hlavne vo chvíľach, kedy sa ocitáme v nátlakových blast-beatových pasážach mi WOLVES IN THE THRONE ROOM nejako nelezú do ucha. Cez „Thrice Woven“ sa musím jednoducho prehrýzť.

Wolves In The Throne RoomZoznámenie štvrté až….?“
Ale podarilo sa. Ono šlo asi o to, že tá melodika, hoci je pomerne výrazná, je zároveň tak nejako ukrytá a rozhodne nie je „prvopohľadová“. Skrytým typom je s určitosťou tretia záležitosť „Angrboda“, ktorá otáča svoj kalný zrak smerom k večne zamrznutému Severu a snúbi tak v sebe vlčie know-how s dobre známym volaním zasneženého permafrostu Európy. Iste, stále si najviac vychutnávam a nedočkavo očakávam spomínané časti „Born From The Serpent’s Eye“ a „The Old Ones Are With Us“, ale najväčšiu váhu ako celok má v mojich očiach práve toto tretie zastavenie. Krátke snové intermezzo „Mother Owl, Father Ocean“ si svoju funkciu plní spoľahlivo a dostatočne, no záverečnému kusu „Fires Roar In The Palace Of The Moon“ stále nemôžem prisúdiť absolutórium. Z môjho pohľadu sa tu totiž oproti zvyšku toho deje citeľne menej, no zásadné je, že ani táto skladba celok nijako výrazne neoslabuje a rozhodne nepôsobí nejakým nedotiahnutým dojmom.

Ako teda zhodnotiť toto šieste dielo WOLVES IN THE THRONE ROOM v kontexte celej diskografie? Vlci rozhodne zvládli reparát po spomínanom kroku mierne vedľa so cťou a vrátili sa na svoje právoplatné pozície. A i keď neradím „Thrice Woven“ na samotnú špičku diskografie, opus je to nepochybne kvalitný a vysoko nadštandardný.

Dagon

http://wittr.com/

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *