V súčasnej dobe, ktorá sa vyznačuje predovšetkým systematickým búraním všetkých zavedených poriadkov a odtabuizovávaním všetkých tabu (i keď kriticky priznávam, že za mnohé z týchto pocitov je s určitosťou zodpovedný Démon Starnutia), je nejaký ten Ostrov Istoty vždy vítaným záchytným bodom. A jednou z takýchto pevných tutoviek je iste aj Pan Lahodný a jeho typická a zároveň mnohofarebne variabilná hudobná kariéra.
Čo sa týka najnovšieho albumu pod značkou NECROCOCK, platí vyššie spomínaná charakteristika dvojnásobne. Presne také totiž najnovšie dielo „Tafelmusik (das Hauptgericht)“ je. To, s kým má tú česť odhalí skúsený poslucháč prakticky okamžite. Tomov typický rukopis je skrátka nezameniteľný a on ho rozhodne nemieni meniť – veď načo aj. Skrátka zostáva v polohách, v ktorých sa cíti najlepšie a kde to vonia všetkými presladkými životnými lákadlami – dobrým jedlom počnúc, lascívnou hudbou pokračujúc a voňavým ženským lonom končiac – presne taký Tomáš bol, je a dúfajme, že vždy bude. No zároveň je „Tafelmusik (das Hauptgericht)“ v mnohom iný… Prvé, čo ma pri opakovanom počúvaní zas a znovu prekvapuje, je nekonečná variabilita a pestrosť jednotlivých songov. To, čo by u iného nefungovalo (alebo vyvolávalo veľmi rozpačitý výsledný dojem), to u Necrococka vyústi do prenádhernej palety omamných chutí a vôní. Ba čo viac – tentoraz si pre nás pred samotným albumom pripravil malý predkrm v podobe trojskladbového EP „Tafelmusik (das Vorgericht)“ z ktorého bolo cítiť jeho okúzlenie výpravnou barokovou muzikou a ktoré bolo vítaným malým darčekom k inak skvelej kuchárke Necrocook.
Čo sa týka novinkového albumu „Tafelmusik (das Hauptgericht)“, máme tu napríklad rajcovný dialóg s Houbovou Marií v prvom songu „Omáčka svítání“… mimochodom, čím je náš Maestro starší, tým väčší priestor Houbová Marie dostáva naprieč celou jeho tvorbou… Vzápätí si Tom spomenie na svoje dávne metalové časy v prostredníctvom kusu „Carne diem (dedicated to Dario Cecchini)“ v ktorom sa do toho oprie na jeho pomery nezvyčajne výraznou gitarou. Mimochodom, pozadie tohto songu je príbehom samým o sebe – stojí za to dopátrať sa, o čo ide. Občas Pan Lahodný laškuje s barokovými náladami, ako na spomínanom EP („De Arte Coquinaria“), inokedy sa pohráva so zvukomalebnosťou samotných slov („Zmrzlina s angínou“). Čím sa ale novinka odlišuje od predchádzajúcej tvorby asi najviac je to, že Necrocock sa tentoraz oveľa viac pohral s jednotlivými kompozíciami, vďaka čomu sú pre ucho oveľa košatejšie a viacvrstvové pri súčasnom zachovaní obrovskej porcie melodiky a hitovosti. Aspoň na mňa pôsobí „Tafelmusik (das Hauptgericht)“ tým dojmom, že autor tentoraz dbal na technickú stránku veci oveľa viac, než tomu bolo kedy v minulosti.
Myslím, že nemá cenu dopodrobna rozpitvávať jednotlivé hudobné zastavenia (na celej doske je ich dohromady desať), pretože správny NECROCOCK fanúšik vie dávno svoje. Označiť aktuálne dielo za vrchol Maestrovej tvorby sa pri kvalitách (veľ)diel akými boli v minulosti „Praktiky pohřebních ústavů“, či „Lesní hudba“ neodvážim, no na druhú stranu novinka, podobne ako celá predchádzajúca diskografia, vykazuje známky neuveriteľnej kvalitatívnej rovnováhy… Skrátka a dobre, Tomáš Kohout je veľký milovník života, milovaný zástupmi svojich verných fans… koľko je takýchto šťastných umelcov?
Skladby: Omáčka svítání, Carne diem (delicated to dario cecchini), Zmrzlina S Anginou, Husi Fáš, Magdalena Dobromila, Pojď dál, čtvrtláníku, Gastronomický seminář, De Arte Conquinaria, Kar, Přehlceni jazzem
Sestava: Necrocock – hudba, zpěv, texty
Dagon