MORDUM

slovakiaRozhovor: Marek Beluško – basgitara, vokály

Zdar. Aktuálnou novinkou z tábora MORDUM je vydanie debutu „And What Is The Truth?“, na ktorý kapela musela čakať neuveriteľne dlhých 26 rokov. Ak by si sa preniesol späť do roku 1991, kedy boli položené základy kapely, aké by boli tvoje reakcie, ak by ti niekto povedal, že cesta k debutu bude taká dlhá?
Nepatrím k zakladajúcim členom kapely. Počasie v Československu od počiatku 90. rokov smrdelo metalom. Začali sme spoločne v zoskupení, ktoré sa neoficiálne volalo SCELECTOR. Bol to základ kapiel MORDUM, BREAD a F.O.R.C. K prvým menovaným som sa dostal v roku 1992. Chceli sme vydať štúdiovú nahrávku. Bolo to štvrté demo „Systems“ z roku 1995, ktoré dosiahlo status kultový. Toto sme fakt nečakali. A že na prvý ozajstný debut si počkáme 26 rokov, to som tiež netušil. Keby mi to niekto vtedy predpovedal, asi by som ho poslal na psychiatriu. My sme vždy hrali hlavne pre vlastné potešenie a keď sa to páčilo aj niekomu inému, tak sme to brali ako bonus. To, čo sme dosiahli nás veľmi teší.

Vo fungovaní kapely je dlhá medzera ohraničená rokmi 2000-2015. Čo spôsobilo ukončenie činnosti v roku 2000 a ako prišlo k následnému znovu oživeniu o 15 rokov neskôr?
Koniec MORDUM nastal v roku 2002 a F.O.R.C skončil v 2003-ťom. Pod tou skratkou sa skrýval vlastne MORDUM a basgitarista CONTEMPT Erik. Bolo tam aj množstvo spevákov z košických kapiel CARESS, CONTEMPT, ERYTROSY, OBLITERATE, NOMENMORTIS a S-3A. Plus aj zopár nehrajúcich kamošov na nejaké tie výkriky. Nahrali sme dve demá „Brain At Work“ v roku 2001 a „Out Of Order“ v 2005-tom. Materiál bol hotový a projekt sa rovnako ako kapela rozpadol a hrozilo, že sa ani nenahrá. Niečo podobné sa stalo pri treťom deme MORDUM, ktoré nedostalo ani názov a pri piatom deme „Egoism“ z toho zostalo torzo siedmych skladieb, nahratých live na kazeťák v skúšobni. Kapela sa rozišla pre malichernosti, ale tentoraz sa skladby nahrali. Trvalo to asi rok a pol, skoro som pri tom prišiel o rozum, ale podarilo sa. Rovnako neúspešne dopadlo pripravované siedme demo, ktoré tiež nedostalo názov. „And What The Truth“ je vlastne číslo osem. K obnoveniu MORDUM došlo vďaka tomu, že bubeník Gabi prestal na odporúčanie doktorov chľastať, dal dokopy bicie, vybavil skúšobňu v klube Colloseum a zavolal mi do Anglicka. Po mnohých rokoch som sa už plánoval vrátiť, takže to urýchlilo môj odchod.

Mordum_albumPrejdime teraz k debutu „And What Is The Truth?“. Skús priblížiť kompozičný proces. Jednalo sa o tradičnú skupinovú prácu, alebo šlo skôr o iniciatívu jednotlivcov? Kto bol v tomto smere najaktívnejší? A ako vyzeral následný nahrávací proces?
Naše nahrávky sú vždy teamová práca. Najaktívnejším členom kapely sú Roman a Gabi. Nahrávame to klasicky, nástroj po nástroji. Tentoraz sme namiesto štúdia zvolili opäť skúšobňu, aj keď sa jednalo o debut, ako sa neskôr ukázalo. Zopakovali sme si to trikrát. Najprv sa nám nepáčil zvuk, potom sa všetko záhadne vymazalo a tak sme sa opäť pustili do práce. Doba pokročila, nemusíme chodiť do štúdia a vďaka compom si vieme všetko nahrať sami. Takže vďaka týmto okolnostiam sa nám podarilo vylepšiť zvuk všetkých nástrojov. Veľký kus roboty za počítačom odviedol Ľubo a experimentovalo sa aj pri nahrávaní bicích. Myslím, že sa nám podarilo dosiahnuť prirodzený živý zvuk tohto inštrumentu. Knihu „Please No Disco Tonight“ som tiež písal na tri razy, takže je v tom určitá synchronizácia. V oboch prípadoch to bolo dosť náročné.

Jednotlivé skladby sú premostené hojne využívanými intrami a medzihrami. Podľa akého kľúča ste tieto medzikusy vyberali? Ide o vašu autorskú prácu, alebo ste v tomto prípade siahli po už existujúcej databáze (pa)zvukov?
Intrá sú dielom Romana a Ľuba. Ide o ich autorskú prácu plus nejaké pomixované pazvuky z netu. Sú čiastočne vybraté podľa toho, o čom hovorí text skladby, ktorá po ňom nasleduje. Roman dodal slová k siedmym skladbám, Ľubo k jednej a ja som prispel dvomi. Roman prekvapil. Dovtedy nenapísal ani riadok.

Odbočme teraz na chvíľu od MORDUM a venujme sa knihe „Please, No Disco Tonight“. Pri jej čítaní som si neraz povedal, že príhody, ktoré sú tu zachytené snáď ani nie je možné prežiť bez vážnejších fyzických či psychických strát. Spýtam sa však inak: koľko vecí bolo pre istotu taktne zamlčaných, aby nevyšli na povrch?
Áno, hahaha, samozrejme. Výpočet úrazov by bol nekonečný. Rovnako aj zoznam prípadov, kedy sa zázrakom nič nestalo. Taktne zamlčaných bolo množstvo vecí. Niektoré príhody a fakty sa nedajú vôbec uverejniť. Dopad divokého životného štýlu 90. rokov sa u niektorých jedincov prejavuje až v poslednom čase. Úlet „Please No Disco Tonight“ ani nemôže byť iný. Teda čiastočne neuveriteľný. Bol to vtedy riadny cirkus. Robili sme, čo sa dalo. Tlupy metalistov zo všetkých kútov Košíc sa schádzalo, aby počúvali randál, pili a fajčili.

Ešte k predchádzajúcej otázke: aké máš spomienky na opisovanú dobu? Čo je pre teba synonymom 90-tych rokov? V čom bola podľa teba najväčšia sila a kde bola najciteľnejšia slabina tohto turbulentného obdobia?
Na 90. roky minulého storočia mám len tie najlepšie spomienky. Samozrejme sa stalo aj abnormálne množstvo smutných a zlých vecí, ale všetci sme to nejako prežili. V období dospievania sme mali možnosť porovnať dobu pred a po zmene režimu v Československu. Čo sa týka hudby, prostredníctvom MTV a ďalších zdrojov sem dorazilo kvantum muziky z celého sveta. Začali sme počúvať všetko možné. Boli sme ovplyvnení aj novými štýlmi a prvkami v metale. Synonymom 90. rokov je pre mňa spomínaná hudobná stanica, ktorá hlavne v prvej polovici tejto dekády vysielala naozaj muziku. Ďalej štýl grunge, kapely ako FAITH NO MORE, PANTERA, MINISTRY, PRONG, PESTILENCE… Ale aj KLF, MASSIVE ATTACK, THE ORB, PRODIGY… Neboli mobilné telefóny a ľudia sa schádzali oveľa viac. Na klubových koncertoch bola dnes už nevídaná návštevnosť. V parkoch a kulturákoch sa schádzali metalisti, punkeri a hardcoráci zo všetkých sídlisk. Slabinou tohto obdobia bol fakt, že chýbalo poriadne vydavateľstvo na domácej scéne, ktoré by pomohlo všetkým undergroundovým kapelám. Nahrávky, koncerty, plagáty, všetko sme riešili sami. Dnešní metláci už nenosia vlastné tričká a nášivky robené na kolene.

Mordum

Ako vlastne vznikol nápad na napísanie tohto diela a ako sa v priebehu tvorby menila jeho podoba?
S úplne prvou myšlienkou prišiel Marko. Kedysi hral v MENTALLY PARASITES, NONCONFORMIST, chvíľu aj v MORDUM a v Prahe mal kapelu s Vrabcom SUPERPILOT. Až prišiel apríl 2010. Vtedy sa na „literárnom sympóziu“ stretli Henych (NOMENMORTIS), Pišta Hoho (SOCIAL SILENCE, S-3A) a Roman „Slayer“. Vymysleli, že každý napíše nejaké príhody z košickej UG scény, ale ako to už býva, nenapísal nikto nič. Ale nemôžeme chcieť, aby sa z každého stal William Burroughs. Henych stvoril MONSTRONOMICON a ja túto zlátaninu o ktorej sa práve bavíme. Písal som ju ako denník a spomínané miesta som naozaj navštívil.

Naspäť k MORDUM. Ako prišlo k spolupráci s labelom Support Undergorund? Vyšla iniciatíva z vašej, alebo z Koníkovej strany? A ako ste spokojní s doterajšou prácou tohto naozaj rozbehnutého UG labelu?
K spolupráci s nimi došlo, myslím, vďaka Henychovi z NOMENMORTIS. Sme s nimi úplne spokojní, poslali sme promo CD aj inde, ale nakoniec sme si vybrali ich.

Mordum_symbolAlbum sa môže pochváliť naozaj dokonale old school coverom, ktorý k podobnému štýlu hudby jednoducho patrí. Bola voľba, čo sa grafiky týka dopredu jasná, alebo ste v tomto prípade vychádzali z viacerých návrhov?
Old school cover? Dikezz. Mali sme jeden konkrétny návrh a zadali sme ho autorke obálky „Please No Disco Tonight“ Alene Hrabinskej. Ona to poňala absolútne po svojom, ale s výsledkom sme spokojní. Je to čisto ručná práca a kreslila to viac než rok. Zaoberá sa reštaurovaním košických pamiatok, takže nemá čas.

Zastavme sa na chvíľu pri textovej náplni dosky. Ktorá zo skladieb ti je v tomto smere najbližšia? A ak by som vychádzal z názvu celej kolekcie: čo je vlastne pravda?
V tomto smere mi je najbližšia „Rise Of The Drones“, na ktorú som aj napísal text. Myslím, že som trafil celkom dobré rýmy. Pravda môže byť napríklad to, čomu veríš. Častokrát sa za pravdu považuje to, čomu verí väčšina, aj keď to nemusí byť pravda, alebo správne. Presná definícia tohto termínu sa nachádza v knihe „Please No Disco Tonight“, hehe.

Čo MORDUM a živé vystúpenia? Ste v súčasnosti iba čisto štúdiovým projektom, alebo predvádzate svoju tvorbu aj naživo? A aké je zastúpenie starých a nových skladieb v setliste?
Odohrali sme zopár koncertov po východnom Slovensku. V Košiciach dva a chystáme sa na ďalšie. Hráme prevažne nové skladby, ale aj šesť starých, hlavne z dema „Systems“.

Aké ste na dosku „And What Is The Truth?“ doposiaľ zaznamenali reakcie a ako ste s odstupom času s materiálom spokojní vy sami?
Zatiaľ vyšlo asi desať recenzií, niektoré aj v Čechách. Všetky veľmi pozitívne. Rovnaké reakcie sú aj na „Please No Disco Tonight“. Po nahratí počúvame album stále dokola, pretože ho považujeme za dokonalý. S odstupom času by sme veľa vecí samozrejme zmenili. Po pár mesiacoch už nahrávku nepočúvame vôbec. Až po pár rokoch, hahahaha…

Máte už predstavu o ďalšom smerovaní MORDUM? Akým smerom by sa mal nový materiál v porovnaní s „And What Is The Truth?“ uberať?
Ďalej sa pripravuje vydanie cover verzií starých košických metalových bánd ako RITUAL, XIBALBA, KELTt, ERYTROSY, OBLITERATE, NOMENMORTIS a ďalší. Akým smerom sa bude MORDUM uberať, to netuším. Všetko ukáže čas.

Vďaka za rozhovor. Niečo na záver…
Na záver použijem citát z knihy „Please No Disco Tonight“: „MORDUM a F. O. R. C. sú symbolom skazenosti a vierolomnosti. Zložitý tajnostkársky druh, Neplecha. Je to rytmická infekcia, ktorá berie hostiteľom vedomie, ovláda ich telá a dodáva im zvláštne schopnosti. Prežili iba vďaka tomu, že čas ich zabudol zničiť.“

Ďakujem za rozhovor a teším sa na ďalšiu spoluprácu.

Dagon

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *