
Prvým a rozhodne nie pozitívnym postrehom v porovnaní s predchádzajúcou tvorbou je pocit istej a zároveň neprehliadnuteľnej stagnácie. Ak by sme zostali u full-length počinov, pokračuje „Exercieses In Futility“ presne tam, kde skončila „Groza“ a spomínaná dvojka „With Hearts Toward None“. Opäť máme čo dočinenia s tými dobre známymi melódiami a celkovou stavbou songov, ktorých aktuálny opus ponúka šesť. No napriek predchádzajúcim slovám vnímam aktuálne dielo ako jasný krok vpred. Alebo inak: MGŁA vystavala na dobre známych a opakovane použitých základoch niečo, vďaka čomu v konečnom dôsledku roztiahla krídla. Stredné tempo napodiv dominuje, no vytvára priestor pre množstvo zákutí, ktoré nemožno charakterizovať inak ako poctivý čierny kov, pripomínajúci tvrdý, 
No zároveň je možné „Exercieses In Futility“ rozdeliť na tri postupne gradujúce celky. Úvodné dva kusy poslucháča poľahky vtiahnu do deja vďaka svojej melancholickej stavbe a v ktorých sa určite vyplatí sústrediť sa na prácu bicmena Darksideho. Stredná časť predstavovaná najkratšími trackami nedosahujúcimi ani päť minútovej hracej doby ukrýva v sebe prapodstatu celého opusu, ktorá je však skrytá hlboko pod povrchom a jej odhalenie určite nebude záležitosťou jedného letmého zoznámenia. A doska neuveriteľne vygraduje prostredníctvom posledných dvoch zastavení, ktoré vás svojou uhrančivosťou poľahky opantajú okovami nekonečne desivej nočnej mory, no tá zároveň dokáže poslucháča neskonale povzniesť.
Je teda niečo, čo bráni opus „Exercieses In Futility“ označiť za dielo absolútne dokonalé? Veľa toho nie je, ale niečo predsa. Mám na mysli istú drobnú, ale napriek tomu citeľnú nesúdržnosť lyrickej a hudobnej stránky. Na jednej strane jasná oslava nihilistickej odovzdanosti, ktorou jednotlivé verše priam pretekajú, no na druhej strane množstvo zábleskov čistej radosti z hry samotnej. No napriek tejto drobnosti MGŁA vo svojej súčasnej podobe stojí iba krôčik pred samotným Vrcholom.
ALL
https://www.facebook.com/mglaofficial