LUNATIC GODS jsou od nynějška skutečně Božští. Stále se nemohu ubránit názoru, že z „Vlnobytie“ se jednou stane další důležitý milník česko-slovenského metalu. Upřímně bych si to velmi přál. LUNATIC GODS byli vždycky hodně „vysoko“, ovšem novinkou jakoby sami přestřelili vlastní možnosti a zároveň tím i otevřeli novou komnatu, která jim byla doposud zapovězena. Pikantní na tom všem je, že LUNATIC GODS nikterak zásadně nexperimentovali. Vsadili „pouze“ na své tradiční atributy a naprosto přirozenou cestu uměleckosti. Pokaždé, když „Vnobytie“ poslouchám, mám husí kůži po celém těle! Nyní už však k samotnému rozhovoru, ke kterému jsem si pochopitelně přizval Mr. Hiraxe…

Ahoj Hiraxi! Ještě než se dostaneme k jádru rozhovoru, tak mi dovol, abych ti pogratuloval k narození dcerušky. Jaké tebou nyní hýbou pocity, když máš doma takový poklad?
Je to skvelé. Ja som vždy miloval deti, sú veľkými učiteľmi 🙂

Velká pravda! Každopádně hned po tak velké události tu máme další album kultovních LUNATIC GODS s názvem „Vlnobytie“. Nebudu chodit kolem horké kaše, vaše novinka mě skutečně posadila na zadek, mám pocit, že se vám na ni podařilo namíchat všechny „lunatic gods“ ingredience, kterými byla tvá parta roky proslulá. Zatímco tedy někteří metaloví matadoři pomalu stagnují, vy naopak zrajete jako víno. Čím si to vysvětlit?
Ja sa to ani nebudem pokúšať vysvetľovať. Proste hráme to, čo cítime. Nešpekulujeme, nekalkulujeme. Priznám za celú kapelu, že sme ani nečakali taký ohromný úspech „Vlnobytia”. Čakali sme, že ľudia pochvália, iní pohania, ale zatiaľ fans iba chvália. Dokonca aj takí, ktorí LUNATIC GODS nikdy nemuseli.

Považuješ se osobně za lepšího hudebníka než jsi byl cca. před osmi lety? Domníváš se, že se do vaší hudby promítá i jakási lidská vyzrálost vašich osobností? Mám pocit, že právě na posledních dvou albech jste se jako kapela definitivně našli, a to tedy všechna čest i vašim legendárním nahrávkám z let devadesátých…
Hehe, prečo práve pred 8 rokmi? Nie, určite to flákam, gitaru beriem do rúk veľmi málo. Najčastejšie na záchode, tam to zo mňa padá. „Ante Portas” aj „Vlnobytie” sa v hrubých črtách narodilo práve tam. S tým sa vždy spája šťastie :-). Ale na druhej strane oveľa viac cítim také to „producenstvo“ a „aranžovanie“. Viem, ako to má znieť, čo za sebou dobre pasuje, čo by sa kam hodilo, čo by malo ako pokračovať. Takisto okamžite vycítim, že keď niečo zahrám, že toto je „dobré“. Pri „Vlnobytí” som vyhodil veľmi málo, všetko sadlo ako riť na šerbeľ. Čím teda menej hrám, tým teda myseľ pracuje ekonomickejšie, hehe. A keď hrám, zameriavam sa skôr na feeling, pískačky už doriešujem do krajnej podoby, proste snažím dať dych každému jednému akordu či tónu. Samozrejme, keď som rozohratý a nemám technické problémy, čo ja mávam často, hehe. Už mi nejde o rýchlosť, ale o melódiu, už mi nejde o technickosť skladby, ale o pocit zo skladby, už mi nejde o zložitosť, ale o metalovú lunatic „pesničku“. Stárnem, vidíš, čo píšem :-).

V devadesátých letech se většina kapel snažila procpat ven na západ a z toho určitě vyplývala i nervozita, která se později mohla promítat do kvality nahrávek. LUNATIC GODS však tohle všechno přežili a nyní si v podstatě mohou dělat co je napadne. Myslíš, že právě toto stádium vám paradoxně ještě více napomáhá k vytváření daleko lepších skladeb? Právě z nich totiž cítím nepopsatelnou lehkost…jako kdyby vám nedělalo vůbec problém vytvořit silnou kompozici!?
Sme slobodní. Slobodu sme dosiahli tým, že sme sa prestali snažiť. Sme voľní, lebo nechceme hrať ako „niekto“, chceme hrať ako LUNATIC GODS. Keď sa v kapele ozvali hlasy, že treba nejaké skladby z „Vlnobytia” vyhodiť, alebo spraviť nejaké piesne na obraz „niekoho“, kapela zdravo vycítila, že by to bol krok vedľa. Možno znova prežívame „čisté“ obdobie, ale pri skladaní „Vlnobytia” bola nádherná atmosféra. Síce sme sa s tým albumom bratali 4 roky, ale pri skladaní, ako aj pri nahrávaní, šlo všetko veľmi hladko.

Kterak vlastně probíhalo komponování hudby na aktuální CD? Vsadili jste na stejný osvědčený postup, anebo jste vyzkoušeli nějaký nový model?
Žiadny nový model, všetko starou cestou. Vždy donesiem už polohotovú pieseň a ako prvé vymýšľame do nej s bubeníkom bicie. Keď niečo nezapasuje, pasáž ide von. Alebo nabudúce prinesiem iné pokračovanie. Potom si každý začína do tohto korpusu vymýšľať svoje party. Keď to nejde, pomôže sa, ale v prvom rade nechávam všetko na tom konkrétnom hráčovi, nech dá to svoje zo seba von. Kapela je teraz v najsilnejšej zostave, akú kedy mala. Majica je najlepšia klávesáčka, ktorá kedy v LUNATIC GODS hrala, konečne niekto, komu nemusím hľadať tóny na kláviatúre. Bubeník Svarog dodal kapele nový, svieži dych, okamžite cíti, čo si ktorý riff pýta.

Máš nějakou pikantní historku z natáčení alba? Přece jen těch nástrojů a především možností, kterak s nimi naložit… některé rozpravy typu „co a jak udělat“, to musela být docela legrace?
Štúdio je pre mňa posledné albumy vždy relax. Posledné tri „Lunatici”, ako aj oba „Nothingy” boli čistou dovolenkou. Poslednýkrát som sa „trápil“ pri „Willdernesse”, ale za to mohli obavy, ktorými som sa napustil, už to viem. Takže žiadne pikošky, klasika: doberačky, sranda, pivko, panáčiky, tráva, nahrávanie. Keď vieš, čo chceš dosiahnúť, tak to už ide svojim spôsobom samé. A mne to vždy znie v ušiach, čo má ako byť, tam niet debát. Proste, keď to nie je za nasadenou laťkou kvality, musí sa ísť ešte raz. Som rád, že ma spoluhráči akceptujú pri tom mojom „producenstve“, lebo veľakrát vyznievam ako večne nespokojný, ale bez toho to proste nejde. A dosť závisí aj od muzikanta. Saxofonistu Miška som trošku potrápil, ale od huslistu Maňa by som sa mohol učiť. Ten to tam dal všetko na prvýkrát s takým feelingom, že dovidenia…

Pojďme nyní desku ještě řádně rozebrat. Začnu primárně jednoduchou otázkou. Kdo je ten pán vyobrazený na obalu? Mohl bys prozradit, zda se ona postava objevuje i v hudebním konceptu?
Nie, ten pán na obale je náhodne nájdená stará fotka. Ale páčil sa nám jeho výraz. Človek nevie, či sa smeje, alebo práve dojedol vlastného syna…

Lze desku považovat za koncepční, anebo si každá skladba „žije svůj vlastní život?“
Každá pieseň si žije svoj vlastný život, ale spája ju história národa Slovákov, takže možno práve preto vyznieva album pre poslucháčov ako koncepčný album. Nie si totiž prvý, ktorý to vyslovil. Ale väčšinov sú zmätení tí, ktorí nemajú originál CD, lebo booklet všetko vysvetľuje.

Čtenáře bude jistě zajímat účast několika hostů. Nuže, nyní máš prostor všechny vaše posily představit a rovněž popsat jejich přínos…
Tak klasika – Ročo, spevák METALINDY nám ako vždy vykryl vokály. Killiho z MELANCHOLLY PESSIMISM nemusíť snáď nikomu predstavovať, on sa postaral o murmur a tie jeho skvelé škreky. Ale nymýliť si ich niekedy aj s Emilovými, ten tie svoje vie tiež dobre. O rozprávanie sa postaral Milo Kráľ, skvelý slovenský herec a Lucka Jašková, martinská herečka. Saxofón nám fúkol Miško z Editoru, cimbál Zajo, martinský vegeťák a husle jeho primáš, Maňo. Posledne menovaný aj album vypískal, vydrumbľoval a celkovo plnil mnou nakázané úlohy na jednotku. Zavelil som: Potrebujem violu! A Maňo už aj podlaďoval husle. Radosť robiť s takým muzikantom…

Texty jsou inspirovány slovenským folklórem, na oko to vypadá, že čerpají z historických událostí, bájí, povídaček…nicméně někdy mám pocit, jako kdyby některá slovní spojení pasovala i na dnešní dobu či dokonce aktuální události. Tvoříš záměrně dvojsmysly, anebo jsem ve tvých slovech objevil něco, co tam ve skutečnosti vůbec není?
Pekný postreh, myslel som si, že si to nevšimne veľa ľudí, ale je to tak. Píše sa síce iný dátum, ale doba sa nezmenila: stále sú tu páni, ktorí prikazujú, dráby, ktorí bijú, kňazy, ktorí kážu pokánie, ale špajze majú plné klobások. A obyčajný ľud, ktorí sa hryzie bytím v zajatí Matrixu…

Procestoval jsi v podstatě celý svět, navštívil jsi řadu nevšedních míst a přitom skládáš hudbu, která je ovlivněna slovenskou kulturou. Znamená to tedy, že pro tebe je „doma přece jen doma“? Dokázal bys strávit svůj zbytek života třeba na úplně jiném místě?
Vieš, keď človek dospieva (čo mne sa darí v štyridsiatke :-)), začne sa zaujímať o svoj rodokmeň. A ja som ti duša, ktorá neustále spája jednotlivca s celou spoločnosťou, teda aký je občan, taký je celý štát. Preto sa zaujímam o slovenskú históriu, veď tie povesti, príbehy, ťažká robota, zvyky, to všetko je v nás, v našej krvi, vo mne. Nemám šancu to oklamať. Moji predkovia nikdy nelovili soby, ani nechytali na mori ryby, moji otcovia pestovali fazuľu a pili v šenku pálenku. Som Slovák, som na to hrdý, nikdy by som nedokázal žiť nikde inde. Sme si sebe navzájom síce veľkí učitelia, závidíme si aj nos medzi očami, ale tak to má asi byť, keď som sa sem narodil.

Jak jsi na tom vlastně s patriotismem? Dáváš těmto věcem nějaký zvláštní význam, anebo tohle všechno jde kolem tebe? Jak se s odstupem času díváš třeba na rozdělení Československa?
Keď sa jedná o metalovú muziku a scénu, vždy som Čechoslovák. Poznám českú scénu dosť dobre a neuniká mi ani rozdelením hraníc. Ale časom vidím vás Čechov ako úplne iný národ ako nás Slovákov. Máte vlastné črty, vlastné povahové rysy, ste pre mňa „iní“. Máme k sebe veľmi blízko, ale aj tak sme cez kopec. Neviem, či som sa dobre vyjadril, myslel som to samozrejme v dobrom. Napriek tomu, že som sa narodil v Ostrave a prežil som tam prvých sedem rokov svôjho života, cítim sa celým srdcom ako Slovák, ako Martinčan, ktorý žije v nádhernej kotline obklopený úžasnými horami. Len blázon by odtiaľto utekal…

Ok, víš co mě ale zajímá? Četl jsem tvůj román „Jednou i v pekle vyjde slunce“ (při čtení jsme měl pocit, jako kdybys s partou od nás léta chodil do hospody, člověk si v tom najde kus sebe, což je skvělé), ze kterého je patrné, že hlavní hrdina žije svůj život v Česku. Docela mě to překvapilo? Anebo že by vyšla ještě speciální edice pro ČR?
Keď som ten roman dával prekladať do čestiny, všetky súradnice a osoby som pozmenil pre českého čitateľa na jeho krajinu. Lepšie sa to tak číta. V češtine mi vyšiel aj môj tretí román „Vteřinu před zbláznením (Všechno je, jak je)” a tam som to spravil obdobne. Takto sa čitateľ dostane viac do deja.

Nedá mi to, abych se tě nezeptal na pozoruhodný výsledek parlamentních voleb u vás na Slovensku. Dokážeš odhadnou, co tohle suverénní vítězství pana Fica může Slovensku přinést? Je vůbec schopen takové vítězství unést, aby to bylo ku prospěchu země jako takové?
Je to začiatok jeho pádu. Vôbec nesledujem politiku, ale za touto vetou si stojím. Určité vzorce jednoducho neoklame.

„Vlnobytie“ má naprosto bombastický sound! Řešili jste „tvary“ výsledného zvuku nějakými speciálními fígly?
Veľký podiel na zlepšení soundu má náš nový bubeník Svarog. Bicie proste musia znieť, sú to „bicie“ nástroje, takže by do nich mal hráč biť. V minulosti sme mali trošku s týmto problém, lebo Psycho mal síce neuveriteľnú fantáziu, ale v rýchlych pasážach „odchádzal“. Kapela môže znieť jedine vtedy, keď znejú bicie. To bol prvý krok, ktorý veľmi vylepšil pozíciu na dobrý výsledok. Potom som si dal záležať, že som laťku kvality nahrávania jednotlivých nástrojov nastavil dosť vysoko, to znamená, že niektoré nástroje neboli nahraté za štyri hodiny ako pri predošlých albumoch, ale točili sa aj deň a pol. Najviac som týral spevákov, to je logické, proste odsedel som si tam dvanásť hodín denne skoro dva týždne, len sa pri mne striedali dvaja zvukári a muzikanti ako u holiča. Už ma z toho gauča bolela riť. Nie, nešpekulovali sme nad výsledným základným „groundom“ dlho. V prvom rade sme sa sústredili na kvalitné nahratie jednotlivých nástrojov s čo najlepším zvukom. Prvý mix moc nevyšiel, ale hneď druhý pokus Pavel Hlavica doviedol takmer k dokonalosti. Dal som mu to síce ešte s mojimi pripomienkami päťkrát premixovať, ale to už sa jednalo skôr o kozmetické kudrlinky. Odporúčam štúdio Shaark každej kapele. Po tom, ako sme sa v predošlom štúdiu dostali do slepej uličky, sme v tomto moravskom štúdiu objavili skvelú konšteláciu k poslednému štádiu dotvorenia diela. Vieš, prvotná radosť prichádza, keď skladbu vymyslíš. Potom je to už len rutinná záležitosť zohrať. Druhá radosť prichádza v štúdiu, keď z toho puku vznikne kvet.

Budete natáčet také klip k aktuální novince?
Pracuje sa na klipe ku skladbe „Duša plná ozvien”. To by mal byť hraný klip. Natáčali sme ho v zrúcanine kaštieľa v Sklabinskom Podzámku. Ďalšie dva klipy sa kreslia k Ibronke, teda k dvojskladbe pretextovaného Dobšínskeho povesti.

Nemůžu se nezeptat na skladbu „Vreskot dneška“, která je dosti silně ovlivněná thrash metalem, místy je to opravdu drtivý nářez, až mám pocit jako byste pokukovali po ztraceném mládí 🙂 (nic ve zlém 🙂 )…
Hehe, nie, v žiadnom prípade nás neurážaš a nieto ešte mňa, ktorý vyrastal na thrash metale. LIVING DEATH, VIOLENT FORCE, DEATHROW, MEKONG, DELTA, EXHUMER, RAZOR a podobné partičky mi natĺkli do hlavy, ako sa dá krásne pracovať s dvomi gitarami a čo je to správne naakumulovaná energia a agresivita.

Stihl jsi zaregistrovat, kterak se k vaší hudbě staví mladší posluchači? Pídí se třeba i po starých nahrávkách?
S novou doskou sa predala iba jedna kolekcia všetkých našich starých albumov. Pár ľudí si s novým albumom zadovážilo aj predošlý „Ante Portas”, ale tým to haslo. Nevieme to posúdiť, keďže všetko sa teraz sťahuje z webou, takže štatistika, ako aj odpoveď na túto otázku, nám uniká.

Tvé jméno je podepsáno i pod projektem NOTHING. Můžeš prosím ztratit pár slov i o tomto velmi zvláštním hudebním uskupení?
NOTHING je len občasná rocková bokovka, ktorú oprašujem, keď moje vnútro dostane chuť. Minulý rok ma napadlo, že môj šiesty román „Príbeh muža” aj zhudobním a tak som sa tri mesiace po nahratí „Vlnobytia” znova vrátil do Shaarku. Dva mesiace pred nahrávaním som mal len tri skladby. Celý ten album som dovymýšľal a otextoval tri týždne pred vstupom do štúdia. Niektorých muzikantov som ich party učil priamo v štúdiu, nikdy sme sa v skušobni všetci nezišli. Ak šiel album „Vlnobytie” ako po masle, tak ”Príbeh muža” od NOTHING som priam kúzlil, lebo na nahratie som mal iba sedem dní a na mixáž dva dni. Master šiel priamo do výroby a odtiaľ hneď do kníh. Všetko bolo presne na deň načasované. Ja som odlietal so ženou na svadbu do Mexika, pláž Zipolite nás už čakala :-).

Není pro tebe těžké, když „musíš“ neustále ostatním lidem vysvětlovat své představy a ve své podstatě je i přesvědčovat o své pravdě? Jinak samozřejmě v každé kapele musí být někdo lídrem, o tom není pochyb…
Občas mi síce uberá energiu, keď musím dookola spoluhráčom vysvetľovať, nech sa netrápia tým alebo oným „ako to bude“, že mi musia veriť a dôverovať, že mi to znie v hlave ako celok. Ale to sa potom dostávaš do rozporu s osobnou individualitou iných, ktorý ťa môžu nazývať tvrdohlavým. A keď im prenecháš dirigentské paličky, zistia, že to nevedia. Zažil som počas svojej hudobnej „kariéry“ muzikantov, ktorí museli do všetkého zabrdnúť, všetko spripomienkovať, ale bolo to z 99% iba strata času, nárek ich ega, aby si ich niekto všimol. Aj priemerne vnímavý človek okamžite zistí, kto prináša progres do skladby a kto vývoj brzdí. Namieste hneď vidíš, kde sa kto kde nachádza, kto je v čom dobrý, kto je iba remeselník, kto ťahá veci z duše, kto je virtuóz, kto má dobré uši na mix, kto trefné poznámky k nahrávaniu, kto iba tára, len aby niečo povedal. Niekedy je lepšie skladať pieseň iba s ľuďmi, ktorí sú na jednej vlne, aj keby tam mala byť iba polovička kapely. Silou mocou zapájať celý kolektív je kontraproduktívne. Iba sa vysilíš a zoberieš si energiu, lebo sa nikdy nedohodneš. Preto sa mi lepšie veci robia samému. Nie je to tým, že by som nasilu presadzoval svoj názor. Keď píšem román, všetko ide jedným smerom. Celá energia sa bez straty zbieha cez jeden veľký lievik priamo do jedných konkrétnych súradníc. S kapelou musíš nájsť kolektívnu cestu, je to alchýmia. Veľakrát som si už prial, aby som bol niekedy iba posledné koleso u voza. „Poď s nami zahrať turné, o nič sa nestaraj, iba si hraj svoje party, ukáž čo je v tebe, ukáž svoju individualitu, ale rešpektuj pritom celok.“

Pokus se tedy nyní porovnat výsledky nahrávání „Vlnobytia“ a „Príbehu muža“?
Obidva albumy znejú podľa mňa veľmi dobre. Áno, Príbeh muža má lepší priestor ako Vlnobytie, ale to je iným štýlom muziky. Čím pokojnejšia muzika, tým lepší sound, to je logické. Hmm, a to sa NOTHING nahrával dokonca kratšie a keď sa niečo vymrvilo (napríklad z PC zmizli bicie k jednej piesni), viedlo všetko nakoniec k ešte lepšiemu výsledku. Ja som človek, ktorý nikdy nestráca nádej, vždy si vizualizujem hotový výsledok, nemám najmenších pochýb, že by sa mi niečo nemohlo vydariť. Ľudia o mne vravia, že mám vo všetkom šťastie, pritom vôbec nechápu, že sa to všetko deje myšlienkami a že chyba je v ich negatívnom postoji k veci, problému, životu. Keď im o tom rozprávam, smejú sa mi, že filozofujem… Negatívny výsledok pre mňa jednoducho neexistuje, vždy je to len vec postoja. To ľudia sami si robia zo života galibu.

Jak jste na tom v současné době s koncerty? Uvidíme vás také v Čechách….
My prídeme zahrať hocikde. Teraz hráme dokonca za cesťák a za párky, taká je doba. Zatiaľ Čechy nemáme žiadne. Budem hrať 21. 4 v Banskej Bystrici finále o slovenskú účasť na Wackene a potom 26. 5 v Brezne, v Bombure. Nič viac nemáme. Kto by mal o nás záujem, stačí sa ozvať. Kontakty sú: hirax@hirax.sk, alebo mobil: 00421/905/55 03 03.

Velice děkuji za rozhovor. Díky!
Ďakujem za celý LUNATIC GODS za podporu. Naše hlavné weby a distribúcie sú vypísané dolu. Hirax

ALL

http://www.facebook.com/lunaticgods

http://bandzone.cz/lunaticgods

Distribúcia Vlnobytia v Čechách:

PAŘÁT: http://www.paratmagazine.com/component/k2/item/1569-lunatic-gods-vlnobytie

SHINDY: http://www.shindy.cz

Distribúcia Vlnobytia na Slovensku:
HIRAX Shop: http://www.hiraxshop.sk/hudobne-nosice/cd/shop-49616/lunatic-gods
SPIKESTREETShop: http://www.spikestreetshop.sk/spikestreetshop/eshop/0/3/5/6332-LUNATIC-GODS-Vlnobytie-digipack-cd