LEERE – Bleak (CD-2015, Gravity Entertainment)

BleakŠvajčiarsko je krajinou bánk, kvalitných hodiniek, čokolády a… black metalu. Je naozaj zarážajúce že to, čo tejto podzemnej scéne chýba do počtu, neskonale prevyšuje kvalitou. Myslím, že konkrétne mená si hravo dosadíte sami. No a ako do tejto štatistiky zapadá ďalší z miestnych dvojčlenných projektov LEERE? Pravdupovediac, zostávajú niekde uprostred.

Dvojka Thorn (gitara, basa, bicie) a Sarcamon (vokál) sa prostredníctvom Prázdnoty (nemecký výraz znie práve LEERE) pripomínajú už po druhýkrát, pričom debut „The Mystical Gate to Oblivion“ spred dlhých šiestich rokov je mne dodnes látkou neznámou. Podobne ako telesá MOONFROST, FORGOTTEN CHAOS, GHOST COMANDO, BESTIAL TORMENT, TRITTON či MÖRBID PÖISÖN , v ktorých táto dvojka účinkovala či účinkuje. A tak jediným záchytným bodom zostáva aktuálne dielo nazvané „Bleak“.

LeereAko teda priblížiť to, čo ponúka tento v poradí druhý album? To je vec až detsky jednoduchá. LEERE stvorili niečo, čo možno na 90% nazvať klonom Darkthrotneovskej Pancierovej päste. Áno, je to tak. „Bleak“ pripomína počas väčšiny hracej doby „Panzerfaust“ až príliš bolestne. A navyše, konkrétne v skladbe titulnej a predposlednej „Spiritual Emigration“ splynuli so svojimi nórskymi ikonickými čiernymi elfmi dokonale. Kompozične, zvukovo aj aranžérsky. A to až do tej miery, že som v istých chvíľach (a nebolo ich málo) tieto čriepky pokladal za stratené pozostatky nahrávacej session, keď sa kalila spomínaná Pancierová päsť. Hlavne totálne neľudský vokál Sarcamona sa približuje záhrobnému vokálu Nocturna Culta až nebezpečne realisticky. No skôr, než odsúdite týchto dvoch bojovníkov spod helvétskeho kríža k dvadsiatim rokom nepodmienečne za prach prostú krádež, dovoľte mi povedať pár slov na ich obhajobu.

Iste, tá vyššie uvedená podobnosť je neprepočuteľná, no zároveň je tu našťastie dostatok nie práve zanedbateľných rozdielov. A tým najpodstatnejším je zaradenie mnohých akustických vyhrávok, ktoré sú do celku zapracované s odzbrojujúcou precíznosťou a citom. A tiež pomalé, pochodové tempo, ktoré je prítomné viac než hojne. Veď napríklad taká „Jorias“ je v tomto prevedení kladúcom dôraz na každý jeden nástroj vyvedená celá. Doska „Bleak“ by nakoniec pôsobila vyváženým dojmom, ktorá sa ako celok počúva sama, nebyť záverečnej podivnosti „Empty Infinity“, plniacej úlohu bizarného outra. No prinajmenšom jeho prvá polovica s nervnými a náhodne pôsobiacimi zvukmi klavíru rozbíjajú celkový dojem vskutku tragickým dojmom. Druhá časť tejto suity síce svojou burzumovsko-ambientnou povahou pôvodne pošramotený dojem značne vylepší, ale pachuť niečoho cudzieho zostáva.

Podľa predchádzajúcich slov by sa mohlo zdať, že LEERE neponúkajú nič, čo by stálo za vypočutie, nehovoriac už o investovaní vlastných prostriedkov do kúpy tohto opusu. No s tým nemožno súhlasiť. Učinil som jedno aj druhé a po niekoľkonásobných vzájomných stretnutiach naozaj nemôžem ľutovať. Pre vyznávačov klasickej podoby čierneho kovu je to vec určite jasná a zásadná.

Dagon

https://soundcloud.com/leereblackmetal/leere-expanding-isolation

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *