CATASTROFY

Catastrofy_bandslovakiaRozhovor s Borisem z kapely CATASTROFY

Zdar CATASTROFY. Na úvod jedna (možno) nečakaná otázka: Prečo práve „CATASTROFY“? Čo bolo (a je) tou najväčšou katastrofou, ktorá dala meno vašej kapele?
Boris: V dobe vzniku kapely (leto 2005), boli naše inštrumentálne schopnsti jedna velikánska katastrofa. Keby sme sa zakladali dnes, tak sa nazveme príznačnejšie zbojníckemu konceptu, napríklad Frndžalica, alebo Valaška, ale kto vie, či zase o 10 rokov nebude ústrednou témou odľahčenej polovice našej tvorby sci-fi? To by potom aj Valaška znela na piču.

Váš debut „Zbojnícky tanec“ je podľa môjho názoru naozaj vyváženým mixom pravoverného thrash metalu starej školy, z ktorého cítiť puch (povedzme) nemeckých KREATOR na jednej strane a zdravej irónie plnej rýdzo Slovensko-zbojnícko-bačovského charakteru balansujúceho na hrane pravej metalovej ostrosti a púťového gýču. No zároveň treba dodať, že ani raz neskĺznete za tú neviditeľnú, no jasne rozpoznateľnú hranicu. Čo je pre vás osobne tým bodom, za ktorý už rozhodne nie ste ochotní zájsť?
Boris: Neviem, čo máš konkrétne na mysli. Navyše, pre kopec true metalistov sme už dávno kolotočári dehonestujúci metal, ale to nám nevadí. Podľa mňa nejaká konkrétna hranica neexistuje, lebo o všetkom sa dá napísať dobrý text, záleží len na uhle pohľadu. Napríklad ,,Na detskej oslave“ je ústrednou témou zbíjanie a kľudne som mohol napísať o tom, jak prepadneme vozy, podrežeme kočišov a nakradneme zlato, ale ten text (ako asi vieš) sa uberá iným smerom. Takto sa dá písať o všetkom, o hocijakej téme, aj malinovom džeme. Inak, o malinovom džeme už chcem roky napísať text, tak možno čoskoro!

Catastrofy_logoPri počúvaní dosky „Zbojnícky tanec“ ma najviac fascinuje vzájomné dopĺňanie sa hudby a textu. Akým spôsobom píšete nové skladby? Je prvoradá hudba, ku ktorej následne vzniká lyrika, alebo je to naopak? Skúste popísať váš skladateľský (a následný nahrávací) proces. A čo nejaká tá historka z nahrávania?
Boris: Poslednou dobou sa nám osvedčil takýto spôsob: V hlave mám určitú ideu ústrednej témy songu. Pretlmočím to Janovi, ktorý na základe mojich pripomienok doma nahrá pár riffov, odpovedajúcich nálade, ktorú som mu načrtol. Povyberáme tie najlepšie riffy a na skúške z nich s chalanmi vyskladáme hrubú kostru. Priebežne potom píšem a prepisujem text priamo na hotové riffy, chalani si dorábajú vyhrávky, sóla, bicie, niektoré pasáže predlžujeme, skracujeme, prípadne úplne vyhadzujeme von. A takto každý song zreje, až dokým s ním nie sme spokojní. Samozrejme, niekedy príde Jano so silným riffom skôr než ja s nápadom na text a až potom z nálady songu mi napadne o čom by to mohlo byť. Alebo Roman prinesie zaujímvaý beat, do ktorého jamujeme v skúšobni a pichneme ho do najbližšieho songu… Je to rôzne, ale môžme povedať, že doteraz nám na 80% tvorby funguval vyššie popísaný systém skladania. Nejaké extra vtipné, či zaujímavé historky z nahrávania ani nie sú, keďže doraziš do štúdia, rozbalíš aparát a makáš 10 a viac hodín denne na jednotlivých partoch, pozorne počúvaš a skúmaš, či sa v niektorej pasáži niekto neojebal. Večer potom nemáš energiu na nejakú párty, lebo skor ráno zase vstávaš, zlezieš po schodoch a dokolečka niekoľko ďaľších dní.

Má text „Ančine texty“ a „Kazimír“ nejaký (aspoň sčasti) reálny základ, alebo sa jedná o čistú a nefalšovanú fikciu?
Boris: Oba songy majú reálny základ v bežnom živote. Ančine cecky pojednávajú o láske na diaľku a Kazimír je o spoločnosti a jej akceptovaní outsiderov.

Debut „Zbojnícky tanec“ vyšiel v CD aj LP podobe. Aký to bol pocit, držať vo svojich rukách vlastný vinyl?
Boris: Pocit to bol parádny, ale priznám sa, že som ho doteraz nepočul, ani nevidel hrať, keďže nemám gramec. Ja zbieram len CDčka, lebo za posledné roky mám čas počúvať muziku hlavne v aute. Zbieram ich už od strednej a nahradiť ich všetky vinylmi, to už je nad moje finančné aj ľudské schopnosti. Ale samozrejme vinyl disponuje obrovským obalom a teda kresby/maľby na ňom vyzerajú parádne.

Catastrofy_členové

Ešte k predchádzajúcej otázke: váš debut vyšiel pod hlavičkou Support underground records. Ako prišlo k vašej spolupráci? A ako ste spokojní s doterajšou prácou labelu?
Boris: V deň, kedy sme sa rozhodovali, či si sami dáme vylisovať CDčka sa nám ozval Koník s ponukou na spoluprácu a lis CD aj vinylov. Hoci vinyly nezbiera nikto z nás, chceli sme ich kvôli fanatikom, ktorý ocenia jedine vinyl. Z kapelového rozpočtu sme si mohli dovoliť maximálne CDčka, takže to bola radosť preveliká. S Koníkom sme nad mieru spokojní, robí pre nás maximum, ktoré je v jeho voľnom čase možné. Veškeré promo, recenzie a komunikáciu s lisovňami má na starosti on. Moc mu za to ďakujeme a dôkazom našej spokojnosti je ďalší počin, ktorý vyjde pod jeho labelom, a to split s našimi kamošmi Kaar a Exorcizphobia. Ale skús sa jeho opýtať, ako je on spokojný s nami. Haha.

OLYMPUS DIGITAL CAMERADoska obsahuje 10 skladieb, no celkový čas nedosahuje ani pol hodinu. Nie je to trochu škoda? Bol to zámer od začiatku, alebo sa jedná o viac-menej náhodu? Skončilo na doske všetko, čo ste počas nahrávacieho procesu zaznamenali, alebo nakoniec niečo zostalo nepoužité?
Boris: Pred skladaním Tanca sme si dali ,,poradu,, o tom, kto má akú predstavu o albume. Čo tam kto chce zakomponovať, kto má aký nápad. Napísali sme si na tabuľu všetky postrehy a poznámky a makali. Časom sme potom dopisovali, či ten ktorý song začne introm, alebo ho odštartujú bicie, prípadne riff. Ku konkrétnym songom sme si písali ich zvláštnosti, napríklad či je v jednom blastbeat, v druhom tamburína, či niektorý obsahuje kúsok stoneru, rokenrolu, alebo hardkóru. Takisto sme si písali o čom sú jednotlivé texty a snažili sme si ich naskladať na seba tak, aby bol album vo finále vyvážený. Pôvodný plán bolo mať 12 – 13 songov a mám pocit, že ich aj bolo 12, ale zvyšné dva sme uťali ešte vo fáze ,,hrubej kostry,, lebo sme s nimi neboli spokojní a nemalo zmysel ich prekopávať. Nakoniec sa to utriaslo na vyváženú desinu, ktorá ako píšeš, má necelých 29 minút. Tento čas nebol našim cieľom, avšak do poznámok sme si dali: ,,Nerobiť zbytočne dlhé songy!!!“. V priemere teda vychádza jeden na necelé tri minúty, čo je parádne dodržanie harmonogramu, haha.

Vaša hudba je ako stvorená na živú prezentáciu. Čo CATASTROFY a live vystúpenia? Za akých podmienok vystupujete naživo a v čom sú vaše koncerty výnimočné? Ako vyzerá váš playlist?
Boris: To je otázka viac na ľudí, ale stretávame sa s pozitívnym hodnotením našich koncertov. Ľudia sa zabavia aj prozmýšľajú. Ak myslíš finančné podmienky, alebo či chceme mať v backstagei Evian a bezzubú prostitútku, tak hráme za cesťák (prípadne nám niekde strčia do vačku niečo navyše) a backstage na väčšine akcii neexistuje, takže ani Evian. Bezzubé prostitútky chodia, to áno, ale dobrovoľne. Playlist závisí od času, ktorý nám je súdený, ale songy hráme prevažne zo Zbojníckeho tanca, jeden – dva z nového splitka a jeden – dva z predošlého EP. Ak je čas a chuť, tak jeden – dva covery, ale to sporadicky.

Catastrofy_clJe nejaká skladba, ktorú ste nahrali, ale z nejakého dôvodu ju neprezentujete naživo?
Boris: Nie.

Ako som spomínal, vaše texty sú plné irónie a humoru, no jedna zo skladieb v tomto smere vybočuje. Mám na mysli záverečný song „Krik a beznádej“. Je táto skladba myslená ako inštrumentálny príspevok, kedy je vokál iba ďalší z nástrojov, alebo je jeho význam niekde inde?
Boris: Keď si nasratý, tak nadávaš jak hovado, ale toto je ďalší vývojový level, ktorý prechádza z nasratosti do beznádeje a z hrdla sa ti rynie iba krik. To je vyššia forma nadávok. Opravuješ pokazený traktor, chvíľu nadávaš, ale potom už len bezmocne kričíš, lebo už žiadna nadávka nevystihne tvoj stav beznádeje.

Pripravili ste na podporu dosky aj nejaké merchandise?
Boris: Iba tričká s motívom obalu, alebo vnútorych grafík. Nič extra.

Skúste prezradiť niečo málo o vašich plánoch do budúcnosti. Akým smerom by sa mala nová tvorba v porovnaní s debutom uberať? A ako sa pozeráte spätne na dielo „Zbojnícky tanec“? Je niečo, čo by ste dnes urobili inak?
Boris: Ja osobne by som nemenil nič. Aj dnes, skoro po dvoch rokoch od nahrávania mi príde album vyvážený. V týchto dňoch konečne vydávame splitko na červenom vinyle a čaká nás porada o novom albume, na ktorej si znova každý demokraticky povie, čo by chcel na nový album dostať. Zase to zapíšeme na tabuľu a rôznymi kompromismi vymakáme albáčik. Ťažko povedať, čo čakať, keďže to často nevieme ani my, ale pomer zbojníckych a nezbojníckych tém by sme chceli zachovať 50/50. Ja osobne by som chcel aspoň o dva – tri songy viac, než na Tanci, ale kto vie, či sa zadarí?

Vďaka za rozhovor. Niečo na záver…
Boris: Vďaka za priestor aj zaujímavé otázky. Hodne zdaru a energie!

http://catastrofy.bandcamp.com/

Dagon

Komentáře

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>