
Áno, opäť jedna z nespočítateľných a nekonečných nahrávok operujúcich v intenciách čierneho kovu bez klávesov, ženských vokálov a iných kontaminujúcich prímesí. Teda nič nové, poviete si a v zásade budete mať pravdu. Ale je tiež pravdou, že táto deväť skladbová, takmer trištvrte hodinu trvajúca krvavá zbierka svoje kvality nepochybne má. A ďalším faktom je skutočnosť, že namiesto severských temných lesov obracia BLOODY LAIR svoj zakalený pohľad skôr k stredným tempám a do čias, kedy celá táto odnož povstala z pôvodného thrash/blackového pohubia nečistoty a rúhania. Iste, stopy Severu je možné vystopovať tiež a hlavne v blast beatových pasážach sa neraz začnú črtať pomerne jasné kontúry pancierovej divízie Marduk. No ťažisko „Behind The Gates Of Terror“ tkvie predsa len v čomsi inom.

Nedávno sa mi dostalo do rúk taktiež debutové snaženie BLOODY LAIR „Vzestup zla“, na ktorom (v porovnaní s „Behind The Gates Of Terror“) vidieť jasný vývoj tohto rúhačského komanda. Hoci je rukopis „Lorda Obsta“ jasne rozpoznateľný, novinka prevalcuje debut rozdielom triedy. A svoju zásluhu na tom má taktiež súčasný vokalista Heretic, ktorý svojim klasicky havraním vokálom dokonale slúži celku.
BLOODY LAIR sa vďaka svojmu tretiemu zápisu v diskografii ocitli na pomyselnej línii oddeľujúcej pravoverné podzemné prostredie pretavené v známosť kapely medzi pár zasvätenými od sveta, ktorý poskytuje predsa len nezrovnateľne viac. A je iba na kapele samotnej, ako sa s ponúknutou šancou vyrovná. Potrebný potenciál jej rozhodne nechýba.
Dagon