BLACK SABBATH – Reunion (2CD-1998, Epic Records)

A dostali sme sa do roku 1998. Českí hokejisti získali zlaté medaily na zimných olympijských hrách v Nagane, americký prezident Bill Clinton klamal v americkej televízií i o svojom vzťahu s Monikou Lewinskou a v Kosove začal ozbrojený konflikt. V USA sa začal vysielať seriál Sex v meste, bol spustený internetový vyhľadávač google, začala operácia Púštna Líška. Bol reformovaný nemecký pravopis, kým spoločnosť Microsoft uviedla na trh Windows 98. Tento svet opustili Otto Wichterle, Falco, Frank Sinatra, Todor Živkov, Jean Marais či Karel Augusta. A Sabati v prapôvodnej zostave predstavili 20. Októbra dosku „Reunion“.

Iste za to môže nemalou mierou aj značný neúspech poslednej štúdiovky „Forbidden“ s ktorou mali BLACK SABBATH hneď dvojnásobnú smolu. Jednak nepripravili až tak kvalitný materiál ako tomu bolo v minulosti a svoju daň si vybralo tiež spojenie s Ice-T , ktoré nebolo dvakrát šťastným riešením. A tak bol Tony Iommi návratu pôvodnej zostavy naklonený viac než tomu bývalo v minulosti. Štyri dni pred prvým koncertom v pôvodnej zostave priblížil Geezer Butler, ako k tomuto malému zázraku vlastne prišlo: „Bolo to tak, že mojej manželke, ktorá je tiež mojou manažérkou zavolala Sharon Osbourneová a povedala jej o tom nápade. Povedala, že Tony a Ozzy sa zišli, vysvetlili si všetky svoje problémy a začali pracovať na jednej Ozzyho sólovej záležitosti. A napadlo ju, že by Sabbath mohli hrať spoločne na Ozzfeste.“ Síce boli tieto koncerty uvádzané ako tie, ktoré odohrala pôvodná zostava, ale tak úplne to pravda nebola. Celého tohto podniku sa totiž nezúčastnil Bill Ward a jeho neúčasť vysvetľuje Geezer o čosi opatrnejšie: „Do toho som sa veľmi neplietol. Celé to dala dohromady Sharon, takže ona bola tá, kto rozhodoval. Neviem, či do toho Bill nechcel ísť, alebo ako to bolo.“ Nech už je pravda akákoľvek, náhradou sa stal Mike Bordin, ktorý hral v Ozzyho kapele. Trochu viac svetla do problému vniesol samotný Bill Ward: „Niektorí z nich ku mne mali určité výhrady. Dočkal som sa iba jedného strohého telefonátu od Sharon, ktorá mi oznámila, že moje služby nie sú potrebné.“

Tak či tak, v tejto zostave bolo vrámci Ozzfestu odohratých 25 koncertov, počas ktorých (nielen) samotných hudobníkov prenasledovala pochybnosť, či je správne pokračovať bez Billa. Najväčším handicapom sa zdal Wardov zdravotný stav a obava, aby sa nezložil priamo na pódiu. A potom prišli dva koncerty v rodnom Birminghame naplánované na 4. a 5. decembra, tentoraz spoločne aj s Billom. Avšak pre prípad neočakávaných problémov bol v zákulisí pripravený Vinny Appice. Ten nakoniec nemusel zasahovať a celý koncert bez zjavných úprav so všetkými drobnými chybičkami bol neskôr použitý ako základ pre dosku „Reunion“.

BS_reunionKonečne bol teda na svete prvý oficiálny koncertný album s Ozzym za mikrofónom. Bol (a je) teda hodný svojho mena? Podľa môjho názoru nielenže spĺňa očakávania, ale ich s prehľadom aj prekonáva. Zazneli samozrejme iba kusy z Ozzyho éry, no aj tak opus prekvapí nejedným trackom. Okrem očakávaných a povinných piesní, akými sú „War Pigs“, „N.I.B.“, „Black Sabbath“, „Fairies Wear Boots“, „Snowblind“, „ Iron Man“, „Children Of The Grave“ a samozrejme „Paranoid“, obsahuje záznam totiž aj veci ako „Lord Of This World“, „Sabbath Bloody Sabbath“ (je udivujúce, že si Ozzy na ňu trúfol), či môj obľúbený kus „Electric Funeral“. No najviac prekvapia dve záležitosti – neočakávaný zástupca z dosky „Sabbath Bloody Sabbath“ „Spiral Architect“ a tiež pripomienka neprávom prehliadanej foršne „Technical Ecstasy“ „Dirty Women“ , končiacej spoločným jamom celej kapely v ktorom sú viac než počuteľné tiež klávesy Geoffa Nichollsa, ktoré sa inak na nahrávke objavujú len sporadicky.

A na záver tá najväčšia chuťovka, akú si možno predstaviť v podobe dvoch nových štúdiových vecí. No ako „Psycho Man“, tak aj „Selling My Soul“ predstavujú síce štandardné, ale ničím výnimočné záležitosti, ktoré skôr ako BLACK SABBATH pripomínajú Ozzyho sólovú dráhu.

Na ďalších koncertoch sa za bicie predsa len posadil Vinnie z toho dôvodu, že Billa postihol slabší infarkt. Na týchto vystúpeniach zazneli tiež songy „The Wizard“, „Back Street Kids“, „Hand Of Doom“, „Under The Sun“, „A National Acrobat“ a tiež jedna úplne nová kompozícia – sedemminútová „Scary Dreams“, ktorá bola o poznanie lepšia, než dve spomínané novinky. Vo svetle týchto udalostí sa stále častejšie vynárala otázka novej štúdiovej dosky, no na tú si museli fanúšikovia počkať ešte dlhých pätnásť rokov, kedy sa objavila pod názvom „13“.

Perličky okolo „Reunion“
Prvá skladba, ktorá zaznela na spoločnej skúške po všetkých tých rokoch bola vec „Behind The Walls Of Sleep“.

Kapela nechala na Ozzym, aby si vybral skladby, ktoré dokáže zaspievať a ktoré budú v setliste.

Prvý spoločný koncert sa uskutočnil 24. mája vo Washingtone vrámci Ozzfestu a zazneli na ňom skladby „War Pigs“, „Into The Void“, „Sweet Leaf“, „Children Of The Grave“, „Black Sabbath“, Fairies Wear Boots“, „Sabbath Bloody Sabbath“ a „Paranoid“.

Zvukovej skúšky v Birminghame sa zúčastnil aj spevák UGLY KID JOE – Whitfield Crane, veľký fanúšik kapely a spolu s ním si Sabs zahrali okrem plánovaných songov tiež „Hole In The Sky“, „Hand Of Doom“ a tiež „Heaven And Hell“.

Pracovný názov dosky bol „Songs From The Black Box“.

V skladbe „Selling My Soul“ bol nakoniec použitý bicí automat, pretože Billova stopa bicích bola odohratá značne nepresne.

Pri zostavovaní playlistu sa uvažovalo tiež o songoch „The Wizard“, „Symptom Of The Universe“ a dokonca aj „Heaven And Hell“.

Dagon

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *