A nakoniec sme sa dostali do roku 2013. Pápež Benedikt XVI oznámil svetu svoju rezignáciu, do EÚ vstúpilo Chorvátsko ako jej 28. člen a prezidentkou Chile sa stala Michelle Bacheletová. Severná Kórea vypovedala všetky zmluvy o vzájomnom neútočení s Južnou Kóreou a obnovila tak vojnový stav, kým na Ukrajine vypukli nepokoje kvôli nepodpísaní zmluvy o vstupe do Európskej únie. Zomreli Karel Čáslavský, Jiřina Jirásková, Bruce Reynolds, Hugo Chávez, Clive Burr, Jeff Hanneman či Margaret Thatcherová. A BLACK SABBATH prišli po 35 rokoch 10. Júna s novým štúdiovým albumom v pôvodnej zostave, pod názvom „13“.
Cesta k novej štúdiovej foršni však nebola ani trochu bezproblémová a jednoduchá. Naopak, bola plná nečakaných zákutí a odbočiek a nebyť jednej tragickej udalosti, súčasná podoba tejto legendy by bez pochybností vyzerala predsa len trochu inak. Ale po poriadku.
Po skončení turné k doske „Reunion“, ktorú sme si bližšie pripomenuli v minulej časti seriálu, sa všetky plány okolo novej štúdiovky vytratili v tichosti dostratena. Ozzy sa vrátil ku svojej sólovej kariére a podobnou cestou sa uberali tiež Tony a Geezer pričom sa zdalo, že tentoraz je to už definitívne. Ale o to väčšie prekvapenie čakalo na fanúšikov, keď sa v roku 2006 dala dohromady zostava, ktorá naposledy účinkovala na doske „Dehumanizer“, teda Geezer s Tonym po boku Ronnieho Jamesa Dia a Vinnyho Appice. Pravda, zatiaľ sa jednalo iba o zostavenie výberovej kompilácie s tromi novými skladbami navrch („The Devil Cried“, „Shadow Of The Wind“ a „Ear In The Wall“), no nakoniec sa nemožné stalo skutočnosťou a o tri roky neskôr vyrukovala táto legendárna úderka s plnohodnotným dlhohrajúcim materiálom „The Devil You Know“. Dôvod, prečo tento opus nie je súčasťou nášho seriálu je jednoduchý. Kvôli autorským právam na pôvodný názov BLACK SABBATH musela táto foršňa vyjsť pod titulom HEAVEN & HELL, čomu ja osobne nerozumiem ani trochu. Hold, Ozzyho manželka a manažérka v jednej osobe Sharon je vskutku všemocná. Každopádne sa jednalo o naozaj silný a vyzretý materiál, ktorý zostal kdesi na pol ceste medzi dávnymi doskami „Heaven And Hell“ a „Mob Rules“ na jednej strane a „Dehumanizerom“ na strane druhej. Jednotlivé kompozície sa odvíjajú väčšinou v strednom tempe (predsa už len sa jednalo o pánov v rokoch), pričom svojim vyznením a tvrdosťou sa jasne prikláňajú na stranu Odľudšťovača, no zároveň v ich útrobách nájdete tú opojnú a magickú auru z čias, keď Zákony spodiny vládli Nebesiam i Peklu. A kusy ako „Eating The Cannibals“, „Breaking Into Heaven“ a hlavne „Bible Black“ by sa na spomínaných kusoch iste nestratili.
Po vydaní dosky nasledovalo celosvetové turné a kapela sa zdala v tej najlepšej pohode, akú si možno predstaviť. No o to šokujúcejšia a zrvujúcejšia bola správa, že Ronniemu bola diagnostikovaná rakovina čriev, ktorej, žiaľ 16. mája 2010 podľahol… Tak sa zavŕšila hudobná a pozemská púť tohto malého veľkého muža a jednej z najvýraznejších rockových ikon. No život išiel ďalej a tak (čo je pre náš príbeh podstatné), sa pred zvyšnou dvojicou Geezer a Tony otvorila znovu cesta triumfálneho návratu pôvodnej birminghamskej štvorice. Akoby až Diova smrť bola tou pečaťou, ktorá zavŕšila túto spanilú jazdu trvajúcu takmer polstoročie. A tak sa neuveriteľné stalo skutočnosťou a štyria jazdci Apokalypsy sa znovu stretli pri pekelnej vyhni rocku. No toto šťastie nemalo dlhého trvania. Najprv (tak ako už raz v prípade „Reunion“) bol z hry vytlačený Bill Ward. Tentoraz bol však dôvod oveľa prozaickejší. Billovi sa nepáčila čiastka, ktorú mal za toto znovuzjednotenie získať a ktorá bola predsa len o poznanie nižšia, ako tomu bolo v prípade zvyšných troch členov. A tak sa na scéne objavil bicman Brad Wilk. A aby toho nebolo málo, Tonyho Iommiho postretla presne tá istá zákerná nemoc, ktorá prednedávnom skolila Dia. No našťastie mal ľavoruký gitarista o poriadny kus šťastia viac a z jej skostnatených pazúrov sa dostal. A tak konečne, v roku 2013 po dlhých 35 rokoch od posledného štúdiového zápisu „Never Say Die!“ tu bol nový album v (takmer) pôvodnej zostave.
Očakávanie to bolo nesmierne, no za seba musím povedať, že v prípade BLACK SABBATH sa po prvý krát v histórií dostavilo isté sklamanie. Dnes, keď už čas a nespočetné spoločne strávené chvíle značne obrúsili pôvodne citeľne negatívny dojem z trinástky sa na tie skladby dívam predsa len trochu iným pohľadom, no ten červíček pochybností kdesi hlboko stále hlodá a bude hlodať zrejme už navždy. A o čo vlastne ide? V podstate o maličkosť. Sabs sa totiž na „13“ pokúsili oživiť pradávneho ducha pôvodného Čierneho Sabatu predsa až príliš okato a kŕčovito. Úvodná „End Of The Beginning“ sa totiž pred 44 rokmi volala „Black Sabbath“, kým „Loner“ nezaprie svoju inšpiráciu kusom „All Moving Parts (Stand Still)“. Krehké tóny „Zeitgeist“ pôvodne rezonovali pod titulom „Planet Caravan“ a „Damaged Soul“ až bolestne pripomenie „Heart Like A Wheel“. Celý tento album sa navyše nesie v pomalom a skrz naskrz rovnakom tempe, čo mu na príťažlivosti nepridá ani náhodou. A tak jediným trackom, ktorý z týchto ťažkých oblakov šedi vybočuje je singlová „God Is Dead?“. No to, že by to nemuselo byť celé spôsobené vyčerpanosťou jednotlivých členov (treba si uvedomiť hlavne to, s akými zdravotnými problémami musel bojovať Tony), naznačujú bonusové skladby z de-luxe vydania, „Methademic“, „Pariah“ a „Peace Of Mind“ v ktorých akoby z pliec Čierneho Sabatu spadla tá nesmierna ťažoba zväzujúca ruky a Sabs v týchto kúskoch znejú akoby poliati živou vodou. No možno je to všetko inak, hlavne ak berieme do úvahy, že za celým týmto podnikom stojí v súčasnosti opäť Sharon….
Po vydaní dosky BLACK SABBATH ovládli svetové arény, kde zažívajú úspech takmer neuveriteľný, no v každom prípade ťažko vydretý a plne zaslúžený. A dôkazom toho, že si svoje umenie užívajú rovnakou mierou ako ich fans je nedávno vydaný záznam „Live… Gathered in Their Masses“. A kdesi v diaľke sa ozýva hlas, ktorý postupne mohutnie. Bude ešte nejaká ďalšia nahrávka? Sami hudobníci sú v tomto smere nezvyčajne skúpi na slovo. No prihliadnuc na to, že ich chrbty čoskoro ovenčí siedmy krížik, bolo to v prípade „13“ asi naposledy. A snáď to metaforicky vyjadrili aj samotní Tony, Geezer a Ozzy, keď nechali poslednú skladbu albumu „Dear Father“ ukončiť za zvukov dažďa a vzdialeného umieráčika, ktorým to všetko pred dávnymi 44 rokmi začalo…. BLACK SABBATH FOREVER!
Perličky okolo „13“
S názvom „13“ prišiel Ozzy. Album vyšiel v roku 2013 a kapela v štúdiu do konečnej podoby dotiahla 13 skladieb. Aj keď podľa Geezera názov prezrádza dĺžku Ozzyho prirodzenia.
Celkovo bolo rozpracovaných 16 skladieb. Tými zvyšnými boli „Cry All Night“, „Isolated Man“, „Season of the Dead“ a „Hanging By a Thread“, ktoré však neboli dotiahnuté do konečnej podoby.
Pôvodný názov songu „Age Of Reason“ bol „Epic“, kým „Loner“ mal pracovný názov „Fountain Pen“. A do tretice „Zeitgeist“ bol pôvodne pomenovaný „Moon Winnebago“.
Počas štúdiových prác bola nebola skupina v štúdiu prítomná viac ako 5 hodín denne.
Text skladby „End Of The Beginning“ je inšpirovaný televíznym seriálom Doctor Who.
Hoci sa Bill Ward nakoniec nahrávania albumu nezúčastnil, v booklete ho Ozzy, Tony a Geezer spomínajú ako brata Billa.
Brad Wilk je pre zmenu v booklete uvedený ako špeciálny hosť a nie ako právoplatný člen.
Dagon