Takřka po osmnácti letech se slovenští ANTARES vrací na stránky Rumzinu. Moc dobře si vzpomínám, kterak jsem v oné době chválil povedené dílo „Mind Collectors“, které hrálo opravdu moderně a neuvěřitelně nazlobeně. Tehdy byli ANTARES v nejlepším a po žebříku popularity se postupně sunuli nahoru… Ale jak už to bývá, život si sám vymínil brzdu, ostatně i toto jsem s vokalistou Petrem Kaštílem v interview rozebral. Nicméně tou nejlepší zprávou je hlavně to, že ANTARES jsou zpět s úplně novu deskou („V“). Příběh nekončí, příběh pokračuje!
Petře, poslední rozhovor ohledně ANTARES jsem s tebou uskutečnil v roce 2005. To už je neskutečně dávno. Věř mi, jsem moc rád, že jste zpět. Jak zásadně se za tu dlouhou dobu proměnil tvůj život?
Je to šialene dlhá doba, Aleš, ale zároveň asi aj dôkaz, že metal buď miluješ alebo nenávidíš. A keď je to tá prvá možnosť, stále hľadáš možnosti, ako sa k nemu vrátiť. ANTARES sme uviedli do akejsi hybernácie po roku 2013, kedy sme už cítili akési vyhorenie, slabý záujem po vydaní 4. albumu „Resurrection“ a zároveň more povinností. Každému z nás sa zrazu rodili deti, pribúdali aj pracovné povinnosti a tak sme kapelu jednoducho odložili do skrine. Ale nezamkli sme úplne. Našťastie. V zásade všetci máme rovnakú prácu, ako v tých dobách, akurát sú deti už väčšie. Teda okrem posledného potomka nášho gitaristu, ktorý si spravil ešte radosť na staré kolená a má teraz popri troch starších deťoch ešte jedno mrňa.???? Všetci sme ale niekedy v roku 2019 cítili, že by bolo fajn vrátiť sa aspoň do skúšobne pre začiatok. Dokopal nás do toho náš najmladší člen a potom sa to už nedalo zastaviť.
Je pro tebe hudba stále důležitou součástí života? Patříš k těm lidem, kteří bez metalu nevydrží ani den?????
Presne tak. Nielen, že mi to hrá stále v aute, ale sledujem aj scénu na sociálnych sieťach, snažím sa stále chodiť na koncerty ako fanúšik, lebo tá energia je nezameniteľná a ešte som nenašiel žiadnu inú drogu, ktorá by bola porovnateľná. Teda ešte okrem cestovania.????
Proměnil se v tomto mezidobí tvůj hudební vkus? Začal jsi např. inklinovat i k trochu jiným hudebním žánrům?
Vždy sa na tom smejem, že ideme v ANTARES väčšinou opačným smerom, ako to býva zvykom. Keď si spomeniem na naše začiatky, najtvrdšie skladby boli niekde na úrovni TUBLATANKY. A teraz… Podobne to je aj s našim vkusom. Počúval som kedysi veľa heavy metalu, glam rocku, sem tam thrash, ale stále mi tá metalová duša nejak tvrdla. Prišla láska v podobe švédskeho melodického deathu a potom sa k tomu pridal kanadský death metal i nejaká tá americká škola. Moje top kapely sú dnes SOILWORK, KATAKLYSM a FIVE FINGERS DEATH PUNCH.
Velmi dobře si vzpomínám na období alba „Mind Collectors“ (2005), kdy o vás bylo hodně slyšet. Deska byla velmi dobře hodnocena recenzenty, chvála sršela ze všech stran… Jak na toto období vzpomínáš? Líbí se ti tato nahrávka s odstupem času?
Jáj, to boli časy. Už po vydaní druhého albumu „Made in Fear“ sa to začalo a veľmi rád na to spomínam. V kluboch to pod pódiom často vrelo a boli to naozaj skvelé chvíle. Ťažko povedať, či sa to ešte vráti v takej podobe. Naše publikum zostarlo spolu s nami a na koncertoch je dnes /aspoň takú mám skúsenosť doposiaľ za posledné obdobie/ veľmi ťažko vidieť ľudí mladších ako 30 rokov. Možno len počúvajú iné druhý metalu. Ale bolo by skvelé, hrať opäť aj o 15-20 ročných.:) A možno sa len nechcú pozerať na fotrovcov na pódiu.???? „Mind Collectors“ spolu s „Made in Fear“ naozaj stoja aj teraz za vypočutie. Po tej dlhej dobe v nich nachádzam stále čarovné veci a to je skvelé.
Zaznamenali jste nějaký zajímavý úspěch, ať už se jedná o cokoliv? Co se ti jako první vybaví, když mluvíme právě o úspěšném období alba „Mind Collectors“?
Úspechom bola tá spätná väzba na koncertoch. V tej dobe sme o sociálnych sietiach ešte ani netušili, takže to bolo jediné miesto, kde si mohol pocítiť skutočný záujem. Zásadný rozdiel bol aj v tom, že organizátori koncertov nás volali sami od seba. Nebolo treba „doprosovať sa“, keď to mám tak hnusne povedať. Dnes je to práve tak, ale to je daň za to, že o nás celé roky nikto nič nevedel a nepočul. ????
Vypadalo to, že míříte hodně vysoko, ovšem pak se „kola přece jen trochu zadřela“. Čím to bylo způsobeno? Dá se říci, že se po nějaké době ANTARES rozpadli?
Veľmi sa bránim tomu výrazu, aj keď to mohlo tak navonok vyzerať. Možno sme si to len my nepripúšťali a nechávali si stále možnosť na comeback. Ale tie roky 2013 – 2019 ANTARES pre vonkajší svet naozaj neexistoval.
Přiznám se, že jsem vůbec nezaregistroval váš návrat v podobě alba „Resurrection“, jež vyšlo v roce 2011. Nebo… možná zaregistroval, ale nahrávku jsem určitě neslyšel – napravím to. Jak bys toto album popsal?
„Resurrection“ vznikal veľmi dlho. Rozhodli sme sa ho nahrávať vo vlastnej réžii, vo vlastnom improvizovanom štúdiu v skúšobni. Výhodou bolo, že sme neboli tlačení termínmi, ale to bola zároveň nevýhoda, lebo sme sa v tom špárali dlho. Napriek tomu je z môjho pohľadu ten album veľmi zaujímavý, výrazne tvrdší, ako predchádzajúce, no je stále napáchnutý tým ANTARES-ovským smradom, ako celá naša tvorba.
Měli jste s deskou „Resurrection“ nějaké větší ambice? Skoro se zdá, že jste si CD vydali tak nějak pro sebe, neboť ani v dalších letech o vás nebylo moc slyšet…
To bol jeden z tých zásadných momentov, prečo došlo krátko po jeho vydaní k momentu, že sme už nevedeli ako ďalej. Nezožal nejaký výrazný ohlas, možno sme ani my, konkrétne ja, už nevládali venovať jeho propagácii dostatočnú energiu. Stalo sa preto to, že nejak vyšumel doprázdna, čo mi je dodnes veľmi ľúto, lebo si to toto dielo nezaslúžilo.
Po dalších jedenácti letech se ANTARES znovu vrátili, tentokrát už s aktuálním albem „V“. Opět obdobná otázka: Co se během těch dlouhých let s vámi dělo? Kdy jste začali s přípravou nahrávky?
V roku 2019 sme sa teda dali znovu dokopy. Vybavili skúšobňu a začali drať struny. Paradoxne, každý s inou predstavou a inými podmienkami. Pre niekoho to bola možnosť byť znovu spolu, niekto chcel tvoriť nové skladby pre radosť, drúhý za tým videl možnosť predsalen nahrať nejaké nové veci a konkrétne ja som mal napríklad podmienku, mať možnosť postaviť sa opäť pred ľudí a pocítiť znovu tú neskutočnú energiu živého koncertu. Prišla však pandémia a tak som si na dlhú dobu musel nechať zájsť chuť.???? Ten moment však nakoniec prišiel a poviem ti, mal som trému ako keď sme ešte v tínedžerskom veku stáli prvé razy pred ľuďmi. Napriek tomu je to fantastický pocit.
Sleduješ stále česko-slovenskou scénu? Je podle tvého soudu vidět kvalitativní posun, když to např. srovnáš s obdobím před patnácti lety?
Nikdy som to dianie nespúšťal z očí. Aj keď hrali možno prím zahraničné albumy v mojich ušiach, stále som registroval domáce dianie. Ten posun je fantastický a je veľmi veľa kapiel, ktoré sa v československých vodách kvalitatívne vyrovnajú hocikomu zo sveta. Len nemali to šťastie alebo možnosti zažiariť pred niekým, kto by ich vykopol vyššie. Ale to nevadí. Neverím, že je veľa ľudí, ktorí robia metal len a len pre to, aby boli slávni.
Na novinkovém CD „V“ jste se poprvé rozhodli pro slovenské texty. Co vás vedlo k této změně?
Trochu Ťa poopravím. Nie je to úplne po prvý krát. Naše prvé demáče boli takisto v slovenčine. Ale potom sme chceli byť zrozumiteľní aj pre svet a prvý album bol už anglický. Možno aj preto sme dostali zmluvu u rakúskych CCP Records. Aj prvá skladba po znovuoživení kapely bola anglická, konkrétne „Five“. Dokonca i ďalšie mali anglický text. Potom však za mnou prišiel gitarista Juraj Mác a povedal mi: „Počuj, nemohlo by to byť po slovensky? Aj ja si chcem už zabékat na koncerte!“ A tak som si povedal, ok, skúsim, a zapáčilo sa mi ohýbať rodný jazyk do metalových riffov. Odozva fans je tiež príjemná, že je to v rodnej reči, tak prečo nie.????
Řekl bych, že se ve vaší hudbě změnilo mnohé. Skladby se mi zdají mnohdy přímočařejší, zvukově tíhnou spíše ke staré škole death metalu, tu a tam lze zaslechnout náznaky klasického thrashe… Jak bys toto okomentoval? Jinak album jsem slyšel zatím cca dvakrát, takže obšírnější názor si teprve udělám…
Som rád, že to vravíš, lebo presne o to sme sa snažili. Možno ovplyvnení práve severoamerickou tvorbou sme sa chceli vykašľať pre tentokrát na nejaké kudrlinky a jednoducho sme chceli zachytiť surovú výpoveď tak ako sme to cítili. Budúcnosť ukáže, či to bolo správne, ale tá priamočiarosť bola naozaj túžbou a cieľom. Jednoduchšie sa nám to hrá naživo a osobne z toho cítime väčšiu energiu. Dúfam, že nielen my.????
Hodně mě překvapil výběr témat, kterým se v textech věnujete. Začala vás přitahovat obyčejnější, civilní témata, která jdou více z vás samotných? Např. „zpověď“ „Muzika hraj“, to je velká hromada upřímnosti a přirozenosti…
Áááááno!!! Hovoríš mi z duše. A som nesmierne rád, že spomínaš práve „Muzika hraj“. Je to taká moja osobná pocta všetkým metalistom sveta a najmä tým u nás doma. Vychádza z pocitov, ktoré vo mne ostanú navždy z obdobia, kedy sme kapelu mali ešte len v hlavách a chodili na každý koncert v okolí. Sledovali sme s otvorenými ústami domáce kapely a túžili byť ako oni. Potom to obdobie, kedy sme začali hrať, na biednych nástrojoch, ale s neutíchajúcou chuťou. Predstav si, že sme mali skúšky pravidelne 4 krát do týždňa a až po dvoch rokoch sme sa odvážili vyjsť naživo pred ľudí. To obdobie od polky do konca 90-tych rokov bolo neskutočné a mám ho hlboko v duši. Verím, že takisto to cítia všetci naši súputníci, ktorí začínali v tých dobách. „Muzika hraj“ je presne pre nich.
Po dlouhé době vám velká deska vyšla pod labelem – vydání se zhostila zavedená firma Metal Age Productions. Co si od této spolupráce slibujete?
Teším sa z toho a je to pre nás najmä prestíž. Nadviažem na predchádzajúcu odpoveď – práve Mortisa sme na spomínaných koncertoch videli ešte v BESTIALIT a neskôr v LUNATIC GODS, takže som veľmi rád, že nám po takej dlhej dobe pomohol a zobral nás pod krídla. To ako s tým nadelíme je ale najmä na nás a budeme robiť všetko preto, aby sme hrali čo najviac naživo a mohli práve tak presvedčiť ľudí, že ešte nie sme na odpis.????
Vrací se ANTARES s novou deskou i na pódia? Kdy vás třeba budeme moci vidět v Čechách?
Áno, to je prioritný cieľ. Aj keď v tomto som veľmi tvrdo narazil, keď som sa domnieval, že ešte budem môcť čerpať z dávnych kontaktov. 99% z tých ľudí už nehrajú a nerobia koncerty a presviedčať úplne neznámych ľudí pri takom pretlaku kapiel v Československu je mimoriadne náročné. Treba mať tvrdé lakte, šťastie a najmä treba predviesť na pódiach naozaj show, ktorú budú chcieť ľudia vidieť znovu. Po návrate sme hrali zatiaľ jediný koncert v Čechách, v brnenskej Melodke a bolo to skvelé, takže stále platí, že českí fans sú nezameniteľní a určite budeme chcieť využiť každú možnosť ukázať sa pred nimi. Črtá sa možnosť v plzeňskom Parlamente i v Prahe, tak dúfam, že to bude čoskor.
Moc ti děkuji za rozhovor, doufám, že se u dalšího interview potkáme mnohem dříve!
Ja ďakujem za túto možnosť, za to, že aj Ty s neutíchajúcou energiou stále pomáhaš tejto muzike a že si jeden z mála, čo si nás ešte pamätá. Teším sa dúfam čoskoro aj naživo na nejakej akcii a sľubujem, že bude o čom sa baviť spolu aj v budúcnosti, lebo už teraz vznikajú v ANTARES nové riffy, ktoré budú základom pre ďalší materiál. Ešte raz veľká vďaka Aleš!!????
ALL