
Hoci som predchádzajúcej tvorbe prišiel na chuť prakticky okamžite už s príchodom debutového EP „Alchymical Androgyne“, vždy som vnímal istú nenaplnenosť spôsobenú určitou oddelenosťou noisovej a ambientnej zložky, ktorá vyšla najavo najviac na spomínanom epku „א“. Síce sa nejednalo o nič, čo by bránilo v sústredenom vnímaní masívnych zvukových plôch, no stále som pociťoval istú nedotiahnutosť celku. No tento nedostatok je s príchodom „Dosebazostúpenia“ minulosťou. 
No zároveň stačí oddať sa mágií tejto dvojice a odhalíte že to, čo sa spočiatku javilo ako mučivo pustá a jednotvárna pláň bez života, dokáže vyludzovať až zarážajúce množstvá podivných chutí a vôní. A v momente, keby toho predsa len malo byť až príliš, ponúkne A, D s hosťujúcim gitaristom Quadrunom niečo, čo poslucháča razom vrhá do sveta známych rytmov a pevných štruktúr, ktoré tak dôverne pozná z „normálnych“ produkcií. Mám na mysli tretiu, najdlhšiu kapitolu „Dosebazostúpenia“ trvajúcu 22 minút, ktorej úvod patrí niečomu spadajúcemu aspoň vzdialene do škatuľky drone, aby v druhej polovici rovnakého dejstva vypustil 777 BABALON pasáž siahajúcu do sfér klasického čierneho kovu. No návrat do dobre známych bezodných priepastí noise/ambientu je vďaka týmto záchvevom zdravého rozumu o to bolestnejší.
Nemá zmysel detailnejšie rozpitvávať to, čo „Dosebazostúpenie“ ponúka, pretože tým by sme ho zbavili celej jeho ohavne podmanivej a zlovestnej krásy. A ono to vlastne ani nie je možné. A pritom stačí tak málo. Naplno sa oddať tomu, čo 777 BABALON ponúka, avšak pozor. Vstup len na vlastné nebezpečenstvo! Počas tejto jazdy totiž budete čeliť svojim osobným démonom nástojčivejšie, ako kedykoľvek predtým. No s výstupom z tohto pekla nekonečnej beznádeje pochopíte, ako veľmi je podobná očista povznášajúca.
Dagon