NEGURA BUNGET – Zi (CD-2016, Lupus Lounge)

Osud hudobných zoskupení (hlavne tých, ktoré pamätajú nejednu dekádu) býva rôzny. Niektoré nesú na svojich bedrách sizyfovské bremeno pionierov toho-ktorého žánru, aby prežili svoj život v tieni iných, ktorí kráčali v ich stopách. Takí Candlemass by o tom vedeli rozprávať… Iné zoskupenia sa naopak vyhrievajú v odlesku (ne)zaslúženej slávy aj dávno potom, ako žriedlo nápadov vyschlo a nespočetné zástupy nekritických fans zostali zhrbení v úctivom predklone, hľadiac na vysnené ikony s neotrasiteľnou bázňou. No a potom sú tu aj mená, pri ktorých „spoločenský bontón“ velí sypať na ich hlavu všetok popol a špinu. Čím viac, tým lepšie. A k tejto naposledy menovanej skupine patrí (Satanžiaľ nezaslúžene a neoprávnene) aj rumunská stálica NEGURA BUNGET.

Tomuto zoskupeniu sústredenému okolo nenápadného bicmana Gabriela „Negru“ Mafa-eho bude už naveky (a právom zaslúžene) patriť titul pionierov rumunského čierneho kovu podobne, ako je tomu na Ukrajine v prípade kapely Nokturnal Mortum. Iste, časy prevratného diela „Om“ sú asi definitívne a nenávratne preč, no to neznamená, že by dnes nemali NEGURA BUNGET s novou a totálne prekopanou zostavou čo ponúknuť. Áno, je pravda že rozkol Negru-a a Edmonda „Hupogrammosa“ Karbana zapríčinil, že sa predtým vrcholne sústredené sily zbytočne roztrieštili na dva tábory, pričom ten druhý nesúci meno Dordeduh možno vystihuje ducha pôvodnej Pohrebnej Hmly lepšie, ako samotná Negura. No najnovšie dielo „Zi“ aj napriek všetkým spomenutým negatívam ponúkne až neskutočne podmanivý príbeh a dokáže ma bez problémov preniesť do sveta hmlistých Karpát a svojrázneho folklóru úplne spoľahlivo presne tak, ako tomu bolo (až na malé výnimky) vždy v minulosti. Gróf Robert Gorc by radosťou onemel. Novinka „Zi“ predstavuje (tak ako tomu bolo v prípade tohto rumunského telesa takmer vždy) koncepčný príbeh zaoberajúci sa symbiózou Človeka a Prírody dokazujúc, že naturálny element je skrz naskrz prestúpený človečenstvom a naopak. A hudobná zložka túto vzácnu symbiózu vyjadruje spoľahlivo bez toho, aby bolo nutné rozumieť starorumunskému (ako inak) dialektu.

Negura BungetÚvodný song „Tul-ni-că-rînd“ začne pomalým pochodovým tempom, pričom určite prekvapí podobnosť bojových trúb, akoby vystrihnutá z intier spomínaných ukrajinských bohatierov sústredených okolo ikonického Varggotha. No veľké veci sa začnú diať až s príchodom druhého tracku „Grădina stelelor“ v ktorom sa bezchybne snúbi progresívnosť post-black metalu s krehkými atmosféricko-ambientnými prvkami obsahujúcimi nemalú dávku svojrázneho a vskutku podmanivého rumunského folklóru. V podobnom duchu pokračuje aj ďalšie zastavenie „Brazdă dă foc“, no svoje ostré čiernokovové tesáky NEGURA BUNGET naplno vytasí až v štvrtej a zásadnej skladbe „Baciu moșneag“. Tento takmer deväťminútový monolit je dokonalou ukážkou toho, ako vyzerá kompozícia z rodu nesmrteľných. Kapela šľape ako dobre namazaný stroj a nemalú zásluhu na vskutku dokonalom výsledku má aj sebavedomý a v každom ohľade nespochybniteľný výkon speváka Tibora Katiho. Mimochodom, nielen tento song vás presvedčí o tom, že iný ako rumunský jazyk by celkovú tak podmanivú atmosféru nepochybne zabil. Nasledujúca položka „Stanciu Gruiul“ je síce zastavením najkratším, no oplýva nemenej silným kúzlom pozostávajúcim z kontrastu cimbalovej predohry a dohry, medzi ktoré je votkaná nekomplikovaná, silne melodická kompozícia neskrývajúca nepatrné, ale poľahky vystopovateľné prvky punku. No to najlepšie si NEGURA BUNGET nechala na samotný záver. Mám na mysli prekrásnu, krehkú a podmanivú symfóniu „Marea cea mare“ trvajúcu takmer dvanásť minút, v ktorej sa snúbi avantgardný základ so srdcervúcim melancholickým prídavkom v ktorom exceluje nadpozemský hlas hosťujúcej Manuely Marchis.

Možno aktuálna nahrávka NEGURY BUNGET „Zi“ leží v tieni zásadného a prakticky neprekonateľného Opusu Magnum menom „Om“, no jedna vec je istá. Pokiaľ bude toto rumunské teleso produkovať materiál na takto vysokej úrovni, bude v mojich očiach stále platiť za jedného z lídrov vzácnej a originálnej východoeurópskej tvrdokovovej scény.

Dagon

https://www.facebook.com/negurabunget/

 

One thought on “NEGURA BUNGET – Zi (CD-2016, Lupus Lounge)”

  1. S recenzí musím naprosto souhlasit, jediná taky vystihuje album naprosto přesně. Osobně mám raději porozpadovou Neguru než Dordeduch.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *